Zažila psychický teror, pri zúrivom pacientovi nezažmúrila oko ani na chvíľu. Po 18 bezsenných nociach skolabovala. Počas maródky jej z Nemecka došla výpoveď. Agentúra Pro Human, s ktorou spolupracovala, hovorí o novodobom otrokárstve. Jarmila je odhodlaná bojovať, obrátila sa na nemecké súdy.
Jarmila (52) je diplomovaná zdravotná sestra s 30-ročnou praxou v nemocnici. Pre vidinu vyššieho zárobku sa cez agentúru Pro Human vybrala robiť opatrovateľku do Nemecka. V poslednej rodine však zažila peklo. „Dostala som sa k dementnému, vyše 80-ročnému pacientovi. Rodina ho držala bez liekov, len na fľaši piva večer. Lekár mu aj dal lieky, ale oni to hneď zrušili. Nechali ho trpieť,“ spomína na najťažšie chvíle v jej živote. „Osemnásť dní som tam bola takmer bez minúty spánku. Dedo trhal záclony, močil po byte, kričal o pomoc z okna. Stále vystrájal, 24 hodín som musela byť v strehu. Šéf mi len povedal, vydržte, vydržte,“ hovorí.
Snažila sa zo všetkých síl, no z vyčerpania skolabovala a išla sa liečiť domov. Lekári jej povedali, že prišla v poslednej chvíli. „Štyri dni som len spala. Prišla štítna žľaza, gynekologické problémy, bola som dvakrát operovaná. Kardiológ mi nasadil lieky na tlak a srdce,“ vyratúva Jarmila. Zhrozila sa, keď jej počas péenky prišla výpoveď.
„Zamestnávateľ Hans Reichl mi dal jednostrannú výpoveď s vymysleným dátumom, bez uvedenia dôvodu!“ Nedostala ani odstupné, neplatil jej nemocenské. Ženám podľa jej slov nepovoľuje ani dovolenky. Zarábajú mesačne od 1 100 do 1 300 eur, ale jeden mesiac robia a druhý sú doma, vtedy im neplatia. „To je porušovanie ľudských práv a šikanovanie. Ženy už majú strach, keď idú do Nemecka. Ja som odhodlaná bojovať,“ dodáva Jarmila, ktorá sa obrátila na nemecký pracovný súd.
Jana Kubacková (52) pracovala v Košiciach ako vychovávateľka v diagnostickom centre. Vycestovať ju prinútila strata zamestnania. „Žena po päťdesiatke si ťažko hľadá na Slovensku zamestnanie. Momentálne som s robotou opatrovateľky spokojná. Zarobím si za mesiac 1 980 €. Druhý mám voľno, vtedy mi neplatia,“ hovorí Jana. Náročnosť práce ovplyvňuje stav klienta, ale aj jeho rodina.
Jana sa teraz stará o staršiu paniu v Rakúsku. Pomáha jej s osobnou hygienou, pripravuje raňajky, navarí obed, večeru. Hrá s ňou spoločenské hry. V Nemecku tiež zažila krušné chvíle. „Mala som ťažší prípad, pacient vyžadoval aj zdravotnú starostlivosť. Mal vyše 90 kíl a šéf mi vyčítal, že mi s jeho polohovaním prišli pomôcť aj z rodiny,“ spomína. „On bol tiež taký, že keď sme boli choré, povedal nám, nech sa neopovážime dať vypísať. Tak som si povedala dosť a dala som výpoveď. Nasledovali ma ďalšie tri ženy.“
Agentúra: Ženy vozí ako dobytok
Majiteľka agentúry Pro Human so sídlom v Michalovciach Darina Hurňáková vysvetľuje: „Hľadáme ženy pre nemeckého zamestnávateľa a on s nimi podpisuje pracovnú zmluvu. Keby to bolo na našu zmluvu, tak by nemohol poberať príspevky od štátu.“ Jedným zo zamestnávateľov je Sozialstation Regenbogen, ktorého zastupuje Hans Reichl. Agentúra o jeho praktikách vie.
„Upozorňovali sme ho, že to nie je v poriadku. Boli sme aj za ním v Nemecku. On si robí svoje zákony. Už sme mu aj písali, že s ním končíme,“ hovorí Hurňáková. Dodáva, že ženy vozí do Nemecka v aute ako dobytok a rodinám vraj zvyšuje po roku zamestnania poplatky a klame, že pridá opatrovateľke. „Toto, čo on so ženami robí, je novodobé otrokárstvo. Pracuje pre neho okolo 400 žien, väčšinou Slovenky. Budem veľmi rada, keď to pani Jarmile vyjde,“ vraví Hurňáková. Nový Čas oslovil aj Reichla, no na otázky o pracovných podmienkach žien neodpovedal. Nekomunikuje už ani s agentúrou.
