Je o tom dobový záznam, že po veľkých útrapách o jedenástej hodine vystúpili na vrchol. V sobotu o jedenástej umiestnili pamätnú tabuľu na vrchol Slavkovského štítu (2 452 m n. m.).
Sabinovský rodák a učiteľ z Kežmarku Juraj Buchholtz vystúpil na Slavkovský štít 25. júla 1664. Mal vtedy iba 21 rokov. Spolu s ním vyšiel na tatranský končiar aj spišskosobotský kantor Martin Jáni a študent Martin Veisser. Sprevádzal ich miestny poľovník.
„V mene Božom, hoci s veľkým ohrozením tela a života, sme vystúpili na vrchol...“ zapísal si do svojho denníka a pokračoval: „V jasnom a čistom ovzduší vidíme celý Spiš. Zrakom môžeme preniknúť na územie Poľska a Uhorska. Mestečká a dedinky okolo Spišskej Soboty sa javia z tejto výšky, s prepáčením, ako kôpky hnoja roztrúsené po poliach.“
Bol to obdivuhodný výkon. V tom čase v Tatrách neexistovali chodníky a cestu na vrchol si museli hľadať a kliesniť. Dnes po vyznačenom chodníku trvá cesta hore asi 3 - 4 hodiny. Oni vyrazili v 12-člennej výprave z Kežmarku deň predtým.
„V kosodrevine sme vyrúbali priestor pre tábor. Nakládli oheň, upiekli a zjedli mäso a ustlali si na noc. Boli sme stále v strehu pred divými zvermi, keďže medvede nám prichádzali v noci mumlajúc až k vatre a my sme ich odháňali horiacimi haluzami. Spali sme málo - skoro nič,“ opisoval Buchholtz. Ráno o druhej vyrazili k vrcholu. Po 9 hodinách úmorného stúpania štyria z dvanástich vystúpili na vrchol.
Slavkovský štít
Výška: 2 452 m n. m.
Cesta na vrchol vtedy trvala 9 hodín.
Priemerný turista to dnes vyšliape do 4 hodín.
Bežecký rekord je 52 minút.
