Tínedžerská bezstarostnosť sa tak zmenila na boj s rakovinou. Nasledovala séria chemoterapií a deprimujúci pobyt na onkológii. V najťažších chvíľach bola pre ňu najdôležitejším liekom jej rodina a kamaráti. Ich láska, pozornosť a úsmev ju nabíjali energiou.
Henrieta začala študovať na obchodnej akadémii. „Z ničoho nič som zostávala unavená a mávala som bolesti v podbrušku,“ spomína si na ťažkosti, ktorým v roku 2010 nevenovala veľkú pozornosť. Po vyšetrení jej gynekológ oznámil, že má 20-centimetrovú cystu na vaječníkoch a musí okamžite podstúpiť operáciu. „Vyoperovali mi vaječník na pravej strane. Po operácii prišla za mnou na izbu doktorka a sestričky sa spýtala, či som ja to dievča s tumorom. Zostala som v šoku, keďže som si myslela, že je to len cysta,“ vysvetľuje mladá žena.
Najťažšie pre Henrietu boli dni na onkológii a chemoterapia. „Mala som husté kučeravé vlasy, takže som v mojom veku ťažko znášala ich vypadávanie, rovnako tiež bezcitné narážky ľudí či premeny nálad po chemoterapii,“ hovorí Henrieta. Vlani v novembri jej odoperovali aj časť z druhého vaječníka, len mesiac pred stužkovou. Teraz sa však jej stav zlepšuje. Na kontroly musí chodiť mesačne, výsledky sú však dobré.
„Choroba mi zmenila život. Dávam si na seba väčší pozor a väčšiu pozornosť venujem rodine a priateľom. Viem, že si každý prežitý deň musím vážiť,“ hovorí s úsmevom. Pre rodinu bola Henrietina choroba veľkou ranou. „Mama so mnou prežívala všetky bolesti. Navyše, tiež jej diagnostikovali rakovinu, tak teraz pomáham ja jej,“ hovorí s nádejou Heňa. Verí, že rovnako ako ona aj mama sa vylieči. Najdôležitejšie je podľa rodiny Kónyovcov mať okolo seba ľudí, ktorí vás rozosmejú a dodajú vám chuť bojovať.
Henriete pomohol aj projekt Nového Času Srdce pre deti, ktorý spravuje Nadácia Pontis. Študentke premenil skromnú, a navyše vlhkú a chladnú izbu na nové kráľovstvo. Jej rodičia totiž poberajú dávky v hmotnej núdzi a drahé boli aj lieky pre Henrietu.
Hrdinovia, ktorí dokázali zvíťaziť!
Nový Čas prináša príbehy čitateľov, ktorí dokázali vyhrať nad rakovinou. V piatok si prečítate príbeh Popradčana Róberta Stangla (30), ktorý má rakovinu lymfatického systému. Bojuje pre lásku, ktorá dokáže divy.
Len 20 percent žien chodí na preventívky
Peter Babala, primár kliniky gynekologickej onkológie Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave hovorí, že ročne pribudne až 550 nových prípadov. Rakovina vaječníkov má štatisticky najvyššiu úmrtnosť pre neskoré odhalenie. „Najčastejšie sa ochorenie diagnostikuje až v treťom štádiu zo štyroch, pretože až vtedy sa ochorenie začína prejavovať. Najčastejšie zväčšovaním objemu brucha a produkciou tekutiny v bruchu - ascitu. Bolesti sa objavujú len občas.“
Liečba v 3. štádiu je veľmi náročná odborne aj finančne. „Kým v prvých štádiách niekedy postačuje samotná chirurgická liečba, drvivá väčšina prípadov vyžaduje aj chemoterapiu. Sú taktiež prípady, kde už chirurgická intervencia nie je možná a pacientka podstupuje liečbu len chemoterapiou,“ dodáva primár Babala.
Onkogynekológ Igor Slezák z Národného onkologického ústavu tvrdí, že prevencia neexistuje. Riziko je vyššie v rodine, v ktorej sa vyskytla rakovina vaječníka a prsníka, u starších žien a u žien s veľkým počtom menštruačných cyklov. Riziko znižuje odstránenie vaječníkov a vajcovodov i užívanie hormonálnej antikoncepcie a gravidita.
