Podarilo sa mu to vďaka dobrým kontaktom Prešovskej univerzity, kde učí, s japonskými umelcami aj existencii slovensko – japonskej spoločnosti. Vystavoval v meste Gotemba, priamo pod horou Fudži.
„Japonsko je iný svet. Pozvali ma a to bol pre miestnych umelcov záväzok. Na výstavu vybavili všetko do bodky a načas. Fascinoval ma ich zmysel pre precíznosť. Takú čistotu, ako tom, by sme na Slovensku nemali ani keby u nás upratovali nielen nezamestnaní, ale všetci Slováci. A v Japonsku vlastne ani nikto nič neupratuje. Nie je čo. Nikto si totiž nedovolí znečisťovať prostredie,“ povedal maliar, ktorý je vďačný za príležitosť, ktorú dostal.
V Japonsku strávil týždeň. O prezentácii jeho obrazov sa objavili články aj v tamojších novinách. „Noviny síce mám, ale čo sa tam píše, neviem doteraz. Sprevádzali nás síce dvaja Japonci, ktorí na Slovensku strávili dlhší čas a ovládajú našu reč, ale odcestovali ešte predtým, ako som sa dostal k novinám.
„Gotemba leží priamo pod horou Fudži. Na ňu som sa nedostal, lebo na posvätnú horu nie sú dovolené výstupy. Ale prekvapila ma jej veľkoleposť. Meria síce "iba" 3776 metrov, čo v porovnaní s inými veľhorami nie je veľa, ale týči sa z nízkej nadmorskej výšky, takže sa zdá byť veľkolepá,“ uzavrel výtvarník.
