Zároveň siedmy rok učí v obchodnej akadémii nemčinu a telesnú výchovu. Študentov priťahuje nielen vypracovaným telom, ale najmä svojím prístupom. Aj preto má v škole svojich nasledovníkov, ktorým ochotne poradí v cvičení. Dotýkať sa jeho svalov však môžu len dcéra Martinka a priateľka Danka.
Daniel sa začal kulturistike vážnejšie venovať na vysokej škole. Príprava na prvú súťaž mu trvala rok a pol. Odniesol si z nej druhé miesto, čo ho motivovalo pokračovať. Dnes skĺbil svoju záľubu s povolaním učiteľa. „Kulturistike sa venujem len ako amatér. Stále sa snažím udržať v kategórii naturálnej kulturistiky,“ povedal sympatický pedagóg Daniel. Tvrdí, že hoci nemá veľký objem hmoty, svaly musí mať pekne vyrysované.
„Príprava na súťaže je finančne náročná a z platu učiteľa uhrádzam všetky výdavky len sťažka. Zišiel by sa mi sponzor, no zatiaľ sa mi ho nepodarilo nájsť,“ konštatuje Daniel. Nedostatkom morálnych sponzorov - opôr a fanúšikov však netrpí. Okrem dcéry Martinky (12) a priateľky Danky sú nimi aj študenti školy. „O cvičenie sa zaujímajú chlapci i dievčatá. Chodia si ku mne po rady, ako správne cvičiť, na čo sa zamerať. Rád im vždy pomôžem,“ dodáva Daniel.
A u študentov je za tento prístup veľmi obľúbený, hoci sú obdobia, keď sa na nich ani neusmeje. „Pred súťažou som na diéte, ktorá trvá aj tri mesiace. Pritom stále cvičím, takže mi na úsmev nezostáva energia,“ vysvetľuje. Od súťaženia ho neodradili ani zdravotné komplikácie a deväť operácií. „Moja mama aj kolegovia sa ma pýtajú, či ma to stále baví, trápiť sa. Odpovedám, že áno. Navyše, ešte stále som si nesplnil svoj sen – vybojovať si medailu na majstrovstvách Slovenska."
