A Štefan Packa (67) dokázal to, o čom iní len snívajú. Z pozície učňa čašníka to dotiahol až na riaditeľa špičkového tatranského hotela. Prácu v hotelierstve a reštauračných službách pozná detailne. Veď kým sa prepracoval až na vrchol rebríčka, trvalo to 43 rokov. Dnes je na dôchodku a propaguje tatranskú gastronómiu. Hovorí, že by sme sa mali snažiť zdokonaľovať to, čo máme doma, nie napodobňovať cudziu kuchyňu. Aj preto vydal publikáciu Tatry na tanieri.
„Som chlapec z dolniakov, pochádzam z Paty pri Seredi. Do Tatier som sa dostal úplnou náhodou. V sedemdesiatych rokoch existovali osemročné stredné školy a mne sa nechcelo tak dlho študovať. Hľadal som teda možnosť, ako sa vyučiť nejakej profesii. Mohol som ísť za baníka, elektrikára, ale to sa mi nechcelo. Objavilo sa však miesto kuchára v Grande v Starom Smokovci, tak som odcestoval do Tatier,“ spomínal Š. Packa.
Za kuchára sa však učil len dva dni. „Potom šéfkuchár, ako som neskôr zistil skvelý odborník aj chlap, urobil v kuchyni obrovský bengál a ja som si povedal, že toto trpieť nebudem. Prešiel som teda k čašníkom,“ vysvetlil Packa. V Grande sa učil dva roky. Potom sa rozhodol študovať na hotelovej škole v Kežmarku.
„Po škole som nastúpil na vojenčinu, tiež do Kežmarku. Mal som aj vybavené miesto v jednom z tatranských podnikov. Ale práve, keď som mal nastúpiť, prišli Rusi a nechali si nás v kasárňach dlhšie. Kým som sa dostal do civilu, miesto obsadili, takže som sklamaný odišiel domov,“ povedal Š. Packa. Pracoval v Galante v reštaurácii aj v Jaslovských Bohuniciach, kde v obrovskej kuchyni varili pre robotníkov z jadrovej elektrárne.
„Potom som pracoval ako šéf stravovania v Kúpeľoch Dudince. Po roku 1989 však prestali chodiť hostia a zariadenie šlo z kopca. Objavil som inzerát, že hľadajú prevádzkara v Grande v Jasnej. Prevádzkara som robil 8 rokov, zástupcu riaditeľa šesť a dva roky riaditeľa.
Ak sa neustále pohybujete v službách, nie je to nič jednoduché. Ja som napríklad 41 rokov nebol na Silvestra doma. Ale nesťažujem sa. Teraz je mojím cieľom dostať do popredia našu kuchyňu. Moja babka napríklad piekla vynikajúce posúchy, tie sa podobajú na pizzu. Nechápem, prečo by sme mali jesť taliansky variant,“ uzavrel úspešný odborník.
Makové gule s maslovou krustou
Potrebujeme: 400 g zemiakov, 120 g múky, 1 vajce, soľ, 100 g masla, 50 g cukru, 80 g maku
Postup: Zemiaky uvaríme v šupke, ešte teplé olúpeme a prelisujeme. Pridáme múku, soľ, vajce a vymiesime hladké cesto. Formujeme guľky rovnakej veľkosti a varíme v slanej vode asi 5 minút. Vyberieme, obalíme v maku a cukre a polejeme zohriatym maslom. Vhodným doplnkom je jahodový toping.
