Žili od výplaty do výplaty, ale boli šťastní. Keď Michal prišiel nečakane o prácu, všetko sa zmenilo. „Niekoľko rokov som pracoval v logistickej firme, no pre znižovanie stavu ma prepustili. Takmer pol roka som si nevedel nájsť prácu, nemali sme čo jesť, z čoho platiť účty. Moja priateľka má dyslexiu a dysgrafiu, a preto si ťažko hľadá robotu,“ opísal zložitú situáciu mladý muž.
Keď sa dostali do problémov, nemali na výber, museli si požičiavať peniaze, aby prežili. „Hanbím sa to aj povedať, ale dlhujem 8 000 eur svojmu okoliu a mal by som to splatiť. Prácu som si už našiel, zarábam asi 500 eur v čistom, ale z toho ledva vyžijeme,“ povedal mladík, ktorý niekoľko mesiacov býval s Milkou na ubytovni, ale už ju ďalej nevládali platiť. Pred ulicou ich zachránili známi, ktorí im poskytli iný podnájom.
„Chcem začať žiť normálne a nič lepšie mi nenapadlo, ako predať obličku. Vyplatil by som časť dlhov, možno by som niekomu pomohol, neskôr by sme si mohli založiť rodinu,“ sníva o lepšom živote. Sumu 3 000 eur, za ktorú by bol ochotný vzdať sa svojho orgánu, si tipol. „Veľmi som sa nezaujímal o to, ako to funguje, ani neviem, či je to primeraná cena,“ dodal.
Inzerát o predaji obličky našiel šokovaný čitateľ Nového Času na internetovom bazári. Okrem peňazí by mladému páru najviac pomohlo, keby si Milka, ktorá je kvetinárka, našla prácu. Chceli by zabudnúť na bábätko, o ktoré prišli, a začať žiť usporiadaný život.