Aladár Šaláta (83) sa musel spolu s ďalšími stovkami ľudí pred 50-imi rokmi vysťahovať z dediny Dobrá, kde vyrástol. Na jej mieste postavili vodnú nádrž Domaša. Výstavbe pred rokom 1962 predchádzali silné emócie. „Stavebníci sa snažili obyvateľom vysvetliť, že vodná nádrž je nevyhnutnosťou, aby ochránila obyvateľov pod priehradou pred jarnými povodňami,“ začína svoje rozprávanie Aladár a pokračuje.
„Rozvíjal sa priemysel a podniky potrebovali mať istotu, že budú dostávať dosť vody. Ľudia však mysleli len na to, že budú musieť opustiť domy, ktoré si krvopotne postavili. Nič nepomohlo, začiatkom 60. rokov sme sa museli všetci vysťahovať. Bol to smutný pohľad, keď som videl, ako náš dom búrajú.“
Napätie panovalo aj pri exhumáciách na cintorínoch. „V otvorených hroboch bolo plno vody. Z jedného hrobu vytiahli kosti. Žena, ktorá na to pozerala, sa opýtala – a to je všetko? Veď to nie je ani polovica môjho muža. Robotník zalovil rukami vo vode, vytiahol ešte nejaké kosti a povedal, že viac tam toho nie je,“ spomína pamätník, ktorý sa s rodinou odsťahoval do Svidníka.
„Obyvateľom ponúkali pozemky pri nádrži. Lenže boli na kopcoch a o také nikto nemal záujem, tam by sa nič neurodilo. Trvalo to vyše dvoch rokov, kým sa hladina zdvihla na dnešnú úroveň. Po našej dedine v roku 1967 nezostalo ani stopy, dodnes je mi to ľúto,“ uzavrel Aladár Šaláta, ktorý napísal knihu opisujúcu zánik rodnej obce.
Vodná nádrž Domaša
Vodná plocha: 1 422 ha
Dĺžka: 14 km
Najväčšia hĺbka: 25 m
Max. šírka: 4 km
Objem: 187,5 mil. m³
