Na Námestí hraničiarov v bratislavskej Petržalke sa do nich pustil neznámy "výtržník" ešte v polovici decembra. Po jeho vyčíňaní zostala po stromoch len kopa triesok a otázka "naozaj sa tam objavil bobor alebo sa len niekto zahral na bobra?" zamyslel sa autor fotografií Martin Chudík.
Odpovede sme hľadali medzi odborníkmi z bratislavskej zoo. "Áno, podľa fotografie predpokladám, že ide o bobra," potvrdila pre Čas.sk zoologička Martina Nemčeková. "Bobrovi vyhovuje kombinácia stojatých a tečúcich vôd v nížinách a podhorských oblastiach. Na brehoch musí byť dostatok tzv. mäkkých drevín: vŕb, jelší, briez a topoľov. Voda musí byť dostatočne hlboká, aby v lete nevysychala a v zime nepremŕzala až na dno," odôvodnila M. Nemčeková výskyt bobra pri petržalskom Chorvátskom ramene.
Bobor európsky v Bratislave
- na Slovensku je zákonom chránený. Bobor začal postupne koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov obsadzovať lokality v intraviláne mestských častí: Devín, Devínska Nová Ves, Karlova Ves, Petržalka, Podunajské Biskupice, Rusovce, Čunovo. Udržal sa tu aj počas niekoľkých dramatických záplav, najmä v roku 2002. Zásluhu na tom má predovšetkým priaznivá ekologická nika, vhodné podmienky. Podľa štatistických údajov za posledných desať rokov počet bobra vodného v Bratislavskom kraji vzrástol.
