Bol takmer pri všetkých protestoch Ukrajincov, vytrvalo s nimi pochodoval ulicami a aspoň symbolicky sa ich snažil podporiť v ich neutíchajúcom boji.
Maroš bol v uliciach aj uplynulú nedeľu, kedy demonštrácie prerástli do bojov medzi protestujúcimi a policajtmi. Ako to v týchto dňoch vyzerá v Kyjeve? Z Marošových slov behá mráz po chrbte...
"Situácia sa dramaticky zhoršila, ľudia stratili trpezlivosť a zobrali spravodlivosť do svojich rúk. Opozícia stratila dôveru u protestujúcich a poslednou kvapkou bolo schválenie nových zákonov zo 16. januára 2014, ktoré silno obmedzujú základné ľudské práva," hovorí slovenský študent. "Tieto zákony sú podľa právnikov dokonca prísnejšie ako v Bielorusku či v Rusku. Ukrajinci pochopili, že už nemajú čo stratiť - buď si vydobyjú zmenu sami, alebo prehrajú."
Podľa Maroša vidieť v očiach protestujúcich Ukrajincov veľké sklamanie a vyčerpanosť. "To, čo sa tu teraz v Kyjeve odohráva, pripomína miestami vojnový stav. Ľudia sú šokovaní, zábery z pouličných bojov sú každý deň v televízii. Ukrajinci sa boja, aby z toho nevznikol celonárodný konflikt." Relatívne pokojné protesty z decembra sa totiž v uplynulých dňoch zvrhli na násilnosti s fatálnymi následkami.
"Protestujúci hádžu na policajtov kamene a zápalné horľavé fľaše. Podpálili veľa autobusov a zranilo sa tu množstvo ľudí. Vláda opäť povolala špeciálne jednotky Berkut, ktoré používajú nielen obušky a slzný plyn, ale aj zvukové granáty a gumové projektilové zbrane," vymenúva Maroš, ktorý na vlastnej koži pocítil riziko priamej účasti na protestoch.
"Naposledy som bol v uliciach v nedeľu večer. Všade bol oheň, výbuchy a neustále explodovali zvukové granáty. Boje prebehali celú noc a ráno celé námestie okolo štadióna Dinamo vyzeralo ako Stalingrad v roku 1943," pokúsil sa ilustrovať súčasný stav v Kyjeve. "Pri jednom mužovi vybuchol zvukový granát, museli mu amputovať ruku. Ďalší traja ľudia prišli doživotne o zrak. Je to strašné, verím, že tieto pouličné boje čo najskôr skončia," dodal Maroš.