Pracoval ako rušňovodič a zahynul vlani v januári pri zrážke vlaku so sypačom pri Beňadikovej. Brzdil do poslednej chvíle, aby čo najviac zmiernil jej následky. Zachránil tak životy 276 cestujúcich, o vlastný však prišiel. Starkým sa za to ani rok po smrti strojvodcu nedostalo uznania ani očakávaného odškodného. Železnice sa im už viac zaplatiť nechystajú.
Staručkí rodičia Jána Šarudiho († 50) cítia nesmiernu krivdu a bôľ. Ak by ich syn ušiel z kabíny, nehodu by zrejme prežil. Hoci obetoval život, nik si naňho nespomenie. „Keď zbadal na koľajniciach sypač, neutiekol. Brzdil vlak. Cestujúci ani nepocítili náraz, zato on bol úplne rozbitý. Piesok mal aj vo vreckách,“ trpko povedal otec Ján (84), ktorý bol tiež železničiarom. „Už ráno po prebudení je to prvé, čo mi napadne.“
Sklamanie neskrýva ani mama Mária (79). „Nikto sa nám neozval, nepoďakoval za obeť. Ani z cestujúcich, ani ten šofér sypača,“ povedala. Chceli by aspoň zadosťučinenie v podobe odškodnenia. Železničná spoločnosť im ho pritom sľúbila nad rámec zákona. „Nejde nám o peniaze, nikto nám syna nenavráti. Len o to, aby sme mali v duši pokoj a že niekto ocenil jeho život,“ povedal Ján. Všemožne sa im snaží pomôcť dcéra Ľubica (59) s manželom Jánom Lajčiakom (61). „Hrdinov prijíma prezident. Na Jána každý zabudol,“ upozorňujú.
ŽSSK však tvrdí, že rodičov nad rámec odškodnila. „Matke pána Šarudiho bola vyplatená plná mzda za daný mesiac, aj keď nebol odpracovaný celý,“ vyjadrila sa hovorkyňa ŽSSK Jana Morháčová. „Bol jej vyplatený príspevok zo železničiarskeho fondu Solidarita.“ Šlo zhruba o jeden plat. „Príspevok zo sociálneho fondu ŽSSK pri tragickom úmrtí zamestnanca pri výkone povolania sa vypláca manželke a nezaopatreným deťom, čo nie je tento prípad,“ dodala ešte hovorkyňa. Rozvedený Ján († 50) žil sám, jeho traja synovia už dosiahli plnoletosť.
