Dlhovlasé bábiky jej nič nehovorili, a tak keď v roku 1985 našla pod stromčekom šliapací žigulák, nebolo pod slnkom šťastnejšieho dieťaťa. "Veľmi som sa tešila. Nechcela som bábiky ani som ich nemala. Mojím všetkým boli autá, neviem prečo," usmieva sa rodáčka z Veľkých Úľan (okr. Galanta).
Ako v mnohých iných slovenských domácnostiach, ani v Timeinej rodine nemohol chýbať živý stromček a kapor vo vani. "Vianoce z našich čias boli nádherné," hovorí čitateľka. "Všetko mi z nich chýba. V tomto uponáhľanom svete to už nie je ono, už to nie je to, čo bývalo," mrzí Timeu. Napriek tomu sa Szalayovci dodnes snažia zachovať tradíciu rodinnej večere s tradičným kaprom a halászlé na stole.
Zaspomínajte si spolu s nami na Vianoce vašej mladosti. Krátke texty a dobové fotky posielajte na tip@novycas.sk.
