Zaspomínajte si spolu s nami na Vianoce vašej mladosti. Krátke texty a dobové fotky posielajte na tip@novycas.skNapriek tomu dodnes na chvíle, keď si pod prvým stromčekom našiel vysnívaného dreveného hojdacieho koníka, spomína s láskou. „Otec bol počas vojny poľným lekárom, mama mu robila inštrumentárku,“ vracia sa niekoľko desaťročí do minulosti čitateľ Nového Času. Vtedy ešte ako maličký špunt trávil najkrajšie sviatky v roku zavretý v bunkri, o darčekoch nemohlo byť ani reči. „Do 1. triedy na základnej škole som normálne Vianoce nezažil,“ spomína Jozef.
Hoci na vysnívanú hračku si musel počkať, s láskou na tie časy spomína. „Na večeru nás volala mama zazvonením zvončeka. Pokým sme všetko nezjedli, darčeky sa vybaľovať nemohli,“ usmieva sa Jozef. Na stole nemohla chýbať vianočná klasika - zemiakový šalát, rybacia polievka a kapor. Na otázku, čo mu na súčasných Vianociach najviac chýba, bez rozmýšľania odpovie: „Peniaze! Inak je všetko v poriadku.“
