Po otcovi a synovi prenikol do tajov netradičnej záľuby aj 9-ročný vnuk - všetci sú Jozefovia. Na svoje poštové holuby nedopustia najmä dvaja starší chovatelia, ktorí vynikajú majstrovským zvládnutím až takmer 200 operencov.
„Holubárčeniu fandím už zhruba 50 rokov. Neviem, na koho som sa podal, lebo nikto v rodine sa tomu nevenoval. Teraz sme už ale tri generácie Jozefov, ktorí sme podľahli peknej záľube,“ prezradil najstarší Jozef Lesnický (62), ktorý je 24-násobným klubovým majstrom. Doma v Spišskej Novej Vsi má aj so synom, tiež Jozefom (39), úctyhodný holubník. Dokopy je v ňom až do 200 holubov. Medzi nimi aj 12-ročný rekordér Maxo, ktorý je stvoriteľom tohto vzácneho chovu.
„Chodíme často na preteky, ale naše počty holubov kolíšu, lebo za sezónu sa ich stratí aj 50 - 60. Jednoducho nedoletia domov, alebo sa stanú korisťou dravcov. Tie najrýchlejšie sú však naozaj výnimočné. Z nemeckého Wismaru, vzdialeného vzdušnou čiarou až 830 kilometrov, dokážu doletieť na náš dvor aj za 10 hodín! Často sú rýchlejšie ako autá. Záleží na počasí - vietor, dážď či mraky robia svoje,“ tvrdí skúsený chovateľ.
Za správnou orientáciou poštových holubov je poctivý každodenný tréning. „Dôležitá je vitalita holubov a aj krmivo, ktoré musí byť hodnotné aj s vitamínmi. Žiaden nepovolený doping,“ teší sa najstarší z rodu Lesnických. Chovatelia zo Spiša využívajú svoje holuby výlučne na športové účely, zásadne ich nekonzumujú. „Holuby sú môj život. Vstávam s nimi a aj sa teším, keď sa vrátia do svojho holubníka,“ dodal.
Poštové holuby
„Mladé poštové holuby ešte mená nemajú, ale dvojročné už áno. Pária sa na jar na Jozefa a do roka majú dve-tri hniezda. Poštové holuby pretekajú na rôzne vzdialenosti, ktoré presne zameriame. Dôležitý je čas, za ktorý potom priletia k chovateľom,“ vraví najstarší Jozef Lesnický.
