Peter už vo svojom živote čo to precestoval, čomu však musel čeliť na severe afrického kontinentu, ešte nezažil. "Ozajstným šokom pre nás bolo, že nás ubytovali do tmavej izby bez okien, iba so zamrežovanými otvormi do vstupnej haly a zatiahnutými závesmi, aby do vnútra ani von nebolo nič vidno," hovorí o hororových chvíľach krátko po príchode do trojhviezdičkového tuniského hotela.
Čitateľ aj s rodinou celú noc prebdeli, aby ich na druhý deň, s 2-hodinovým meškaním, ubytovali do novej izby. "Izba bola pekná, s výhľadom na more ako ospravedlnenie," spomína na jeden zo svetlejších momentov. O tých však nemôže byť reč, čo sa hotelového menu a služieb týka.
"Jedlo bolo buď surové, alebo rozvarené, iné samé kosti a šľachy, nedochutené, jeden druh diétnej salámy, aj to väčšinou chýbala, takže ľudia stáli v radoch, kým ju doniesli. Syr žiadny, iba akási tvarohová pomazánka..."
Aby toho nebolo málo, podľa Petra im personál bez hanby "čapoval" vodou zriedený alkohol. "Dokonca mi čašník za 20 tuniských dinárov (9 eur) ponúkol neriedenú whisky z baru hotela," tvrdí čitateľ a aby dovolenková mora bola načisto dokonaná, o posledné peniaze ho mali na letisku obrať ozbrojení tuniskí policajti.
"Okradli nás o 20 dinárov. Cestou domov po pasovej kontrole pred check-inom príručnej batožiny žiadali od nás všetky dináre, lebo ináč nás nepustia na check-in. Zo strachu sme im peniaze odovzdali," hovorí o nepríjemnom zážitku Peter. A hoci nerád, po tohtoročnej dovolenke len smutne skonštatoval: "Chodíme na dovolenky každý rok, do rôznych krajín, ale teraz sme prvý raz počítali dni, kedy konečne poletíme domov a nikdy viac sa do Tunisu nevrátime."
