Mnohí Slováci si živo pamätajú okolnosti príchodu ruských vojakov spolu s vojskami Varšavskej zmluvy na územie Československa. Väčšina ľudí, ktorí tieto udalosti zažili na vlastnej koži tvrdia, že to, čo sa pred 45 rokmi dialo, nebolo vôbec príjemné. "Mala som 14 a strašne som sa bála, že bude vojna. Ľudia vtedy vykúpili z obchodov všetky potraviny," spomína na rok 1968 Alena na facebookovej stránke Spomienky na Československo.
Ešte oveľa horšie pocity ma pri pomyslení na august 1968 Vladimír: "Mal som osemnásť a bol som nerozvážny mladík. Rusi strieľali ako blázni. My s kamarátmi sme po nich hádzali dlažobné kocky a oni na nás hneď vytiahli samopal." Dezider v čase príchodu Rusov študoval na strednej vojenskej škole. "Mal som len 18, no spomienky na obsadenú Bratislavu mám stále v živej pamäti," uviedol.
Hoci väčšina obyvateľov Československa vojakov, ktorí vpálili do Československa ihneď odsúdila, Elena má spomienku, ktorá jej zmenila celý pohľad na vpád vojsk Varšavskej zmluvy. "Jeden maďarský okupant mal pod uniformou montérky a pri sebe výplatu. Plakal, že ich brali rovno z fabriky a jeho žena ani nevie, kde je a potrebuje peniaze. Nikto sa vojakov na nič nepýtal, oni ani nevedeli, kde sú a prečo tu sú. Všetko spískali politici," napísala Elena.
Hrôzu prežívali aj tí, ktorí boli v tom čase len deti. "Mala som len sedem rokov, no na to eldorádo tankov nikdy nezabudnem. Mama plakala, otec zúril a každý večer sme počúvali mimoriadne správy v rozhlase," zaspomínala si Eva.
Ako si spomínate na vpád vojsk Varšavskej zmluvy vy? Kde ste vtedy boli? Posielajte nám vaše fotografie a spomienky na tip@novycas.sk!
