Ornitológovia tak už budú vedieť všetko o ich pohybe, ktorý môžu monitorovať na obrazovke vďaka satelitu a prenosu presnej polohy. Štvorlístok sledovaných operencov aj pomenujú, ale až po zistení pohlavia z odobratých vzoriek krvi. „Zatiaľ majú pracovné označenie V1724-7,“ povedal koordinátor slovensko-maďarského projektu Ochrana a výskum vtáctva bez hraníc Ján Gúgh, ktorý na Gemeri mladým bocianom pripevňoval špeciálne vysielačky.
Hoci to vyzeralo ako operačný zákrok, v podstate vtákom pripevňovali ľahké zariadenia v podobe tzv. trakov. Pôvodne chceli odchytiť ich rodičov, ale aj napriek veľkej snahe a nastraženým návnadám a sieťam sa to nepodarilo. Preto použili plošinu a z hniezda pri miestnom kostole postupne zniesli mláďatá, ktoré už do týždňa začnú aj lietať. Tohto roku na Slovensku vysielačkami sledujú vôbec prvých operencov, vlani napríklad v Bretejovciach takto označeného bociana zastrelili v Turecku...
„Cena investovaná do vysielačiek sa vracia v podobe informácií o ich živote. Zistili sme aj to, že jeden z vtákov letel úplne netradičnou trasou cez Grécko a následne až 250 kilometrov cez more, hoci bociany bežne migrujú nad súšou a využívajú stúpajúce vzdušné prúdy. Dôležité sú však aj údaje o type krajiny, ktorý im slúži na spánok či získavanie potravy,“ prezradil Gúgh. Zoológ Milan Olekšák, ktorý bol pri celom monitoringu, vysvetlil, že upevnená vysielačka by mala vydržať čo najdlhšie: „U vtákov sú hygienické prejavy individuálne, takže matka novú okrasu ponechá mláďaťu, a to si ju samo dole dať nedokáže.“
Vysielačka bocianov
Váži od 22 do 29 gramov, pričom funguje na systém GSM a GPS modulu, teda cez satelit sa zaznamenáva pozícia a vďaka tzv. SIM karte možno kontrolovať presnú polohu. Keďže sa pri monitorovaní využíva solárny panel, batéria sa priebežne dobíja a vydrží aj niekoľko rokov. Poskytuje informácie aj o veku bociana.
