Pred dvoma mesiacmi vytiahol a spacifikoval opitého šoféra auta, ktorý nabúral do vchodu banky. Myslel si, že ju chce prepadnúť, a tak zasiahol ako ten najúžasnejší akčný hrdina. Potom sa vystatoval, že dostane vyznamenanie od ministra vnútra. To už nestihol, pretože o niekoľko dní putoval do basy za vyhrážky rodine. Momentálne predáva byt v Bratislave, v ktorom podlaha jednej z izieb pripomína hákový kríž.
spolu s bratom. Preslávil sa pred dvoma mesiacmi, keď opitý vodič nabúral do vchodu banky. Roman, ktorý na blízkej benzínke popíjal kapučíno, nezaváhal. Otraseného šoféra vytiahol z auta, udrel ho a podľa jeho slov mu tým zabránil vykradnúť banku. Pomáhal mu pri tom jeho veľký pes, ktorý šoféra podľa jeho slov trochu „obkuskával“. Aj keď podľa susedov bratia neboli agresívni, pravidelne robili hluk.
Expert: Nejde o trestný čin
Nový Čas požiadal o stanovisko k fotografii aj Katedru trestného práva na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Podľa nej zariadenie bytu, ako ho môžeme vidieť na fotkách, nie je trestným činom. „Uvedené uloženie obkladu nemožno automaticky považovať za prihlásenie sa k určitej skupine ľudí, ktorí vyznávajú myšlienky nacistického Nemecka,“ píše sa v stanovisku. Samotná existencia uloženia obkladu do tvaru, ktorý by mohol pripomínať hákový kríž, môže byť okrem iného čisto náhodná alebo výsledkom estetického cítenia človeka, ktorý obklad ukladal.
Celé stanovisko z Katedry trestného práva Právnickej fakulty UK
Konanie majiteľa bytu, spočívajúce v zariadení svojho bytu spôsobom uvedeným na predmetných fotografiách nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu.
Treba poukázať na skutočnosť, že trestnosť konania podľa § 421, §422 a § 422a Trestného zákona (trestné činy Podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd a trestný čin Výroby extrémistických materiálov), treba vykladať nie individuálne pre jeden predmet/vec, ale v kontexte ďalších súvislostí. Pre naplnenie skutkovej podstaty uvedených trestných činov nie je nevyhnutne nutné, aby extrémistické materiály boli propagované verejne, na druhej strane však je potrebná existencia úmyslu páchateľa, ktorá spočíva vo výrobe, rozširovaní, uvádzaní do obehu, verejným sprístupňovaním alebo prechovávaním v úmysle podnecovať nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie.
Z predložených fotografií nie je zrejmé, že by majiteľ uvedeného bytu bol príslušníkom nejakého hnutia propagujúceho alebo podporujúceho myšlienky smerujúce k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd, pretože tomu nenaznačuje žiaden iný prvok v uvedenom byte. Samotná existencia uloženia obkladu do tvaru, ktorý by mohol pripomínať hákový kríž, môže byť čisto náhodná alebo výsledkom estetického cítenia človeka, ktorý obklad ukladal. Uvedené uloženie obkladu nemožno automaticky považovať za prihlásenie sa k určitej skupine ľudí, ktorí vyznávajú myšlienky nacistického Nemecka.
Na záver chceme poukázať aj na fakt, že symbol hákového kríža pochádza z východných náboženstiev a je pôvodne náboženským symbolom, ktorý nemá nič spoločné s nacizmom a hnutiami potláčajúcimi základné ľudské práva a slobody. Preto ani obstaranie alebo vyrobenie predmetu, ktorý tieto znaky obsahuje, nemusí vždy znamenať, že výrobca/kupujúci je priaznivcom nacizmu, ale možno to považovať za prejav jeho sympatií k východným kultúram a náboženstvám.
Preto trestnosť konania nemožno nikdy vyvodzovať len z existencie jedného prvku, ale treba brať do úvahy vzájomné súvislosti, vrátane subjektívnej stránky konania.
JUDr, Simona Sťahulová, PhD.
JUDr. Radovan Blažek, PhD.
