Podozreniu, že z obecnej pokladnice zaplatil takmer 20-tisíc eur a práce pritom vykonali len miestni nezamestnaní, však čelil len krátko. Nič mu nedokázali a vybudovanie tzv. dažďových záhrad zemplínsku dedinu nielen skrášlilo, ale zároveň ich aj pri poslednej búrke nevytopilo.
„Niekto spustil veľa kriku pre nič. Nielen na sociálnej sieti, ale vyšetrovala ma už aj polícia. Všetky podklady sú však v poriadku. Peniaze dostala firma, ktorá vlani vybudovala až 16 dažďových záhrad, z obecnej pokladnice na to nešiel ani cent. Celé to zaplatil Úrad vlády SR,“ povedal starosta Ján Juhász, ktorý chvíľu čelil podozreniu z korupcie, ale k jeho stíhaniu vôbec nedošlo. Priznal len to, že všetko realizovali bez finančnej spoluúčasti, akurát niektoré pomocné práce - navážanie štrku a sadbu rastlín - skutočne urobili miestni nezamestnaní. „Išlo len o fámy a možno o závisť, že chcem, aby bola obec krajšia,“ dodal Juhász. V podobnom duchu sa vyjadril aj obecný kontrolór Ernest Trella: „Nemám čo dodať, lebo obec do tohto projektu naozaj nič neinvestovala. Nové záhrady navyše spĺňajú aj estetický účel.“
Ako to funguje
Dažďové záhrady môžu byť prirodzené alebo umelo vytvorené plytké priehlbiny, do ktorých steká nadbytočná voda z okolia. Je v nich vysadené špeciálne vybrané rastlinstvo, ktoré slúži na znižovanie objemu odtoku vody, čím dochádza k väčšej možnosti jej vsiaknutia do pôdy. Ich funkciou je aj filtrovanie cudzorodých látok pomocou pôdnych častíc. Ďalšie rastliny, ktoré ich potom prijímajú, tak zase chránia vodné toky a plochy pred vplyvom kontaminantov. V neposlednom rade zvyšujú estetický dojem prostredia.
