„Už pred dvomi rokmi sa mi niekoľko takýto smrčkov objavilo nezvyčajne v medzierkach medzi betónovými kockami, rovnako na mojom dvore. Pred pár dňami ma však čakalo ďalšie prekvapenie. Najskôr som si myslel, že v kúte dvora, kde plánujem vysadiť okrasné dreviny a nasypal som tam mulčovaciu kôru, si môj pes Lenon, weimarský stavač, urobil miesto pre svoje živočíšne potreby. Manželka mi aj vyčítala, že ho chodím pravidelne venčiť na neďalekú lúku, aj tak to nepomáha. Keď som sa ale pozrel bližšie, zistil som, že sú to smrčky. Iní chodia za týmito chutnými hubami do lesa, vyhľadávajú ich v okolitých kroviskách a mne rastú priam pod nosom“, s hrdosťou konštatoval hubár. Prekvapilo ho tiež, že keď ich išiel zbierať aby uvaril prvú jarnú hubovú polievku, spozoroval, že plodnice smrčkov s chuťou konzumuje aj Lenon.
Existujú rôzne druhy smrčkov
Smrčky pražské (Morchella pragensis), ktoré ako prvý popísal český mykológ Miroslav Smotlacha, patria medzi jedlé a chutné huby. Hubárski odborníci tvrdia, že v tomto prípade iba podľa vonkajších znakov nie je možné jednoznačne určiť o aký druh smrčkov ide. Do úvahy totiž prichádzajú aj ďalšie druhy ako smrčok kuželovitý, vysoký, alebo vysoký purpurový. Presne sa to dá určiť iba skúmaním výtrusov pod mikroskopom. Našťastie, medzi smrčkami nie sú jedovaté druhy a tak sa hubári pri ich konzumácii nemusia obávať. Všetky sú jedlé a na jar aj veľmi cenené. Výnimku tvorí jeden druh ušiakov, ale ten sa od plodníc smrčkov zásadne odlišuje, potvrdil amatérsky mykológ Pavol Šaimer z Prievidze.
