Čitateľ Kristián patrí pri nakupovaní k lokálpatriotom. Pri jednom takomto výjazde vsadil na obľúbenú nivu od slovenského výrobcu, s ktorým mal do tých chvíľ iba pozitívne skúsenosti. "Fuj! Humus! To nemalo so syrom niva nič spoločné!" nešetril výkričníkmi Kristián po tom, čo ho doma ovalil neznesiteľný zápach. "Po rozbalení môjho obľúbeného syra som navyše uvidel až priveľa plesní a tmavožltých fľakov," doplnil znechutene.
Čitateľ kúpil výrobok levickej mliekarne ďaleko pred dátumom spotreby, o to viac si ani výrobca nevie vzniknutý problém vysvetliť. "Sťažnosti na našu nivu, ktorú vyrábame už 50 rokov, nemáme takmer vôbec," hovorí Pavol Ďurkáč, manažér výroby a vývoja Levmilk.
"Niva počas zrenia získava typickú ostrú vôňu a chuť a nedodržanie teplotného reťazca môže urýchliť tento proces. Prenikavá vôňa však nemá vplyv na jeho zdravotnú bezpečnosť. Čitateľ zrejme natrafil na syr, pri ktorom mohol byť porušený tento teplotný reťazec, preto na jeho povrchu výraznejšie narástla modrá pleseň Peniciliumroqueforti a zmenila jeho vzhľad," informoval ešte pred ukončením všetkých kontrol Ďurkáč s tým, že reklamáciu vybavia so zákazníkom osobne.
Ako by mala vyzerať čerstvá niva?
"Niva je lahodný syr, patriaci do skupiny modroplesňových syrov. Zrie najmenej 3 týždne. Počas zrenia narastie ušľachtilá modrá pleseň Peniciliumroqueforti vo vnútri cesta, ktorá mu dodáva typickú chuť a vzhľad. Syr môže ďalej zrieť, pričom sa neustále ošetruje. Dobra zretia môže pokračovať až do 6 mesiacov, pričom syr získava čoraz mäkšiu konzistenciu a postupne nadobúda čoraz pikantnejšiu chuť," vysvetľuje Pavol Ďurkáč.
Rozdielna je aj vôňa syra počas zrenia a počas doby jeho trvanlivosti. "Na začiatku je mliečna, jemne kyslá s typickou vôňou po ušľachtilej plesni. Neskôr sa stáva prenikavejšou a ostrejšou. Farba syra sa mení na jemne tmavšiu, syr sa stáva mäkší, má až roztierateľnú konzistenciu – práve takýto syr vyhľadávajú syrárski labužníci," dodal odborník.
