Vo svojej zbierke totiž má pravdepodobne jedinú vec, ktorá sa na Slovensku zachovala po Júlii Géczy-Korponayovej, známejšej ako levočská biela pani - je ňou obraz Čenstochovskej čiernej Madony s dieťaťom.
Pozoruhodnú sklomaľbu s náboženským motívom daroval múzeu v roku 1906 barón Henrik Luzsénszky z Oždian. Obraz je zo skla a je na ňom olejový portrét Čenstochovskej čiernej Madony s dieťaťom. „Maľba je obklopená ručne pletenými kvetmi s korálikmi, farebnými stuhami a so šperkmi, nazývanými aj ako kvety trpezlivosti. Spôsob aranžovania a použitý galantérny materiál sú ukážkou produkcie neznámej kláštornej dielne z konca 17. storočia,“ uviedla riaditeľka múzea Oľga Bodnárová s tým, že sklomaľba má svoju pozoruhodnú históriu.
Do Gemersko-malohontského múzea sa dostala z oždianskeho kaštieľa, ktorý patril barónovi Luzsénszkému. Pôvodne však obraz vlastnila uhorská šľachtičná, rodáčka z Oždian, Júlia Géczy-Korponayová, známejšia ako levočská biela pani. Dodala, že sklomaľba je pravdepodobne jediným predmetom, ktorý sa po levočskej bielej panej zachoval. Šľachtičná totiž zomrela veľmi mladá, mala iba 34 rokov, keď ju pre špionáž a vlastizradu brutálne popravili sťatím hlavy. Legenda hovorí, že nespravodlivo odsúdená šľachtičná nenašla po smrti pokoj a ako duch sa v dlhých bielych šatách zjavuje na mestských hradbách v Levoči.
