Aspoň taký bol zámer kuchárskej publikácie národnostných menšín žijúcich v autonómnej oblasti Südtirol v južnom Taliansku. Zástupcovia jednotlivých štátov odprezentovali nielen svoj životný príbeh, ale aj tradičnú pochúťku z ich rodnej vlasti. "Čo sa prezentácie našej krajiny týka, myšlienka je to dobrá, pokiaľ som si to ale neprečítal!" ozval sa nám do redakcie Roman (33), ktorý už 10. rok "kuchárči" v Južnom Tirolsku.
"Naše údajne typické jedlo sa volá krumlipaprikás od maďarskej Slovenky zo Šale a jej priateľa z Maďarska! Je to hanba a drzosť, v knihe je to dokonca napísané po maďarsky!" hnevá sa rodák z Brestovian (okres Trnava) a jedným dychom dodáva. "Som hrdý, že som zo Slovenska, a ako kuchára z povolania ma to mrzí ešte viac. Nemám nič proti Maďarom, ale toto je katastrofa, prezentovať Slovensko ako nejakú maďarskú provinciu!" krúti nechápavo hlavou Roman, ktorý by za tradičné slovenské jedlo zvolil klasické bryndzové halušky, kapustnicu, pečené koleno, kapustníky či lekvárové perky.
V tomto prípade však bol podstatný výber slovensko-maďarskej dvojice. A tak namiesto toho, aby si nás Južné Tirolsko spájalo s klasickými pochúťkami našich starých materí, v ušiach im odteraz bude rezonovať zemiakový paprikáš, ktorý má navyše vo svojom pôvodnom názve preklep (zemiaky po maďarsky nie sú krumli, ale krumpli)...
