Ako to vyzeralo za čias našich rodičov či generácie, ktorá si pamätá Vianoce v tieni vojnových udalostí, približuje etnologička Katarína Babčáková. "Na Štedrý večer sa ľudia modlili postojačky, na stole horela sviečka a následne prebehlo delenie radostníka - koláča, ktorý bol symbolom súdržnosti všetkých členov rodu. Nasledovala pálenka a oplátky s medom. Predkom gazdiná hodila do kúta orechy, čo vyjadrovalo ambivalentný postoj k zomrelým, ktorých duše sa v tento deň vracali," hovorí.
So štedrovečernými zvykmi našich predkov sa spájajú aj také, ktorým by sme dnes asi len ťažko prichádzali na chuť. "Prebiehali taktiež aj obrady spojené s chovom hydiny, keď gazdiná napodobňovala kvočku a s deťmi chodila okolo stola, čím imitovali početný kŕdeľ hydiny. Gazda začal vinšovať a niekde chodil s jahňaťom okolo stola, aby sa mu darili ovce. V iných častiach Slovenska nechali ako obetu predkom zvyšky z každého jedla, prípadne hodili opekanec do ohňa dušičkám. Gazda každému následne na čele urobil prstom namočeným v pálenke a v mede krížik. Ľudia dávali pod obrus alebo pod taniere rybie šupiny, čím imitovali hojnosť a peniaze," spomenula aj v súčasnosti zachovaný zvyk Babčáková.
Obmedzenia na Štedrý večer nemali v poverčivých rodinách konca kraja. "Jesť hydinu bolo tabu, pretože by sa rodine mohlo rozletieť šťastie. Nesmelo sa nič vyliať ani rozbiť. Počas večere gazdiná nesmela vstať od stola, aby aj jej kvočky zostali sedieť. Nesmelo sa taktiež fúkať, driemať, opierať sa a kopať," vymenúva odborníčka, pričom zdôrazňuje: "Hlavným tabu bolo pozerať cez okno do iných domov, a tiež nazerať do komory. Išlo o to, že podľa ľudí v tom čase prichádzali duchovia predkov, preto bolo nebezpečné na tieto miesta pozerať a zbadať tieto bytosti."
K tomuto večeru neodmysliteľne patrilo veštenie z orechových škrupín, z cibúľ, jablka, plameňa sviečky na stole alebo z polienka. "Ale taktiež sa veštil vydaj, keď ľudia búchali varechou na strechu - aké zrno padlo, taký muž; triasli slivku, klopali na studňu, dvere a podobne," poznamenala etnologička Babčáková. Po večeri nasledovalo koledovanie pod oknamia následne polnočná omša.
