Do sedemmetrovej výšky v korunách sa šplhali špeciálnou technikou - žumarom. Našim druhým najväčším sovám tak darovali nové bezpečnejšie miesta. Prirodzené hniezdiská totiž strácajú.
O nové príbytky pre sovu dlhochvostú sa postarali odvážlivci z SOS Birdlife Slovensko a zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. K piatim dreveným búdkam pribudnú čoskoro ďalšie. Kedysi po stromoch lozili so stúpačkami. „Teraz používame špeciálny výstroj. Akýmsi prakom vystrelíme na konár závažie s lankom. Pomocou neho vytiahneme hore hrubé lano,“ vysvetľuje ornitológ Matej Repel. „Na strom sa potom šplháme tzv. žumarom, zariadením s karabínkou. Nohami sa vytláča hore.“ Jednoduchšie tak dokážu do výšky vyniesť búdku a pribiť ju klincami.
Ochranári tie správne stromy pre vtáčie prístrešky starostlivo zvažovali. „Vybrali sme miesta, kde sme aj po minulé roky sovu dlhochvostú pozorovali,“ hovorí Zuzana Argalášová, zoologička CHKO Vihorlat. „Sova dlhochvostá prirodzene využíva na hniezdenie pahýle a stromové dutiny. Starých porastov je však vplyvom lesnej činnosti málo. Preto im podmienky vytvárame aspoň takto,“ dodala.
Sova dlhochvostá
- známa je aj ako uralka
- typická pre východné Slovensko
- telo sovy je dlhé 60 cm, chvost meria ďalších 30 cm
- vo Vihorlate žije 250 až 300 párov
- živí sa najmä ulovenými hlodavcami z polí
- hniezdi raz ročne, vychová 2 až 4 mláďatá
