Zbohatol na eukalyptovom oleji a stal sa veľmi váženým človekom. Dnes je po ňom pomenovaný park aj škola. Na jednu takúto pamätnú tabuľu náhodne narazil v Canberre cestovateľ z Popradu Vladimír Hatala. „Veľmi som sa prekvapil, keď som ju začal čítať a narazil som na slová Habovka a Slovakia,“ opísal. Zrazu chcel vedieť viac. „Tu žijúci Slováci mi vysvetlili, že Ján Jandura je u nich veľkou osobnosťou. Že je pre nich najväčším Čechoslovákom, keďže on hovoril, že toto bolo jeho pôvodné občianstvo,“ vysvetľuje Hatala.
Ján Jandura sa narodil v Habovke v roku 1914. Ako 25-ročný sa vysťahoval do Austrálie. Jeho manželka za ním z rodnej obce pricestovala po desiatich rokoch aj so synom, potom sa im narodil ešte jeden. „V tej dobe boli v Austrálii samí britskí občania, austrálske občianstvo neexistovalo. Keď prišlo sedem cudzincov, medzi nimi aj Slovák Jandura, vláda musela situáciu vyriešiť. V roku 1949 po prvý raz tak jemu aj ostatným udelili austrálske občianstvo,“ hovorí Hatala. Podľa jeho zistení to bolo honosné podujatie. Nastúpená armáda a veľké ceremónie.
Jandura sa u protinožcov najprv živil ako drevorubač, neskôr začal zarábať na výrobe eukalyptového oleja. Zbohatol a začali si ho čoraz viac vážiť. „Bol veľmi dôležitý pre miestnu komunitu Čechoslovákov. Aj dnes vedia celý jeho životopis,“ vraví Hatala. Jeho rodina stále žije v Austrálii. Samotný Jandura zomrel ako 64-ročný v roku 1978. Okrem parku je podľa Janduru pomenovaná aj škola. „Študenti nosia jeho emblém na uniforme. Spadla mi sánka, keď som to videl. U nás sa o ňom veľa nevie. Cítil som sa strašne pyšne, keď som sa to všetko o ňom dozvedel,“ dodáva Popradčan Hatala.
