Vôbec sa nemal zle! Tomáš vyrastal v slušnej rodine, s milujúcimi rodičmi. Ako s láskou spomína na svoje detstvo, ani po prekročení 18-tky nič nenasvedčovalo tomu, že by raz musel písať ospravedlňujúce listy spoza mreží bratislavskej basy. "Sklamal som v živote veľa ľudí, urobil som veľa chýb a nesprávne som si zariadil život," priznáva Tomáš, tohto času obvinený z lúpeže, vydierania a z prečinov nenásilného charakteru. Teplo rodinného domova tak už na viac ako rok vystriedali neosobné steny Ústavu na výkon väzby v Bratislave.
"Vo väzení som prvýkrát, nezvládam to extra fajn, no viem, že sú horšie veci, problémy a trápenia," neľutuje sa, ba práve naopak. Tomáš to mal v živote pekne rozbehnuté - popri práci v gastronómii mu robil radosť hlavne vzťah, ktorý sa, ako priznáva, jeho vinou po roku rozpadol. "Vtedy to začalo ísť so mnou dolu vodou," sype si popol na hlavu mladík, ktorý až po tom, čo skončil v lochu, pochopil, o čom je život. "Ten rok, čo som vo väzení, mi dal veľa! Zistil som, čo je rodina, stanovil som si priority a to, ako cestou sa v živote uberať."
A tak začal Tomáš písať knihu, ktorú by chcel do dvoch rokov vydať. Oporou v najťažších chvíľach mu je mamina, no nielen jej venoval vo svojom liste slová vďaky. "Mamička pri mne stojí celý život, robí pre mňa maximum, no chcem poďakovať aj bývalej priateľke Janke. Až pri nej som pochopil, že najdôležitejšie je milovať a byť milovaný," dodal.
