Nebolo to tak dávno, čo sa mamičky rozčuľovali nad úlohami svojich malých štvrtákov. Obyčajné sčítavanie a odčítavanie zamestnávalo celé rodiny, v koncoch boli nielen vysokoškoláci, ale aj tí, čo už majú študentské časy dávno za sebou. Poviete si "fajn, ale rodičia už z toho mohli vypadnúť". Čo však potom, keď z nových učebníc a pracovných zošitov chytá číre zúfalstvo aj samotné učiteľky?
"Po márnom čakaní na akýkoľvek učebný zdroj z matematiky pre 3. ročník ZŠ ma informácia o tom, že v auguste dorazili do školy „nové, reformné“ pracovné zošity veľmi potešila. No po vypracovaní niekoľkých strán príkladov v pracovnom zošite nasledovalo trpké sklamanie a nadobudla som pocit, že mám naučiť žiakov nezmysly, ktoré išli často proti "zdravému sedliackemu rozumu"," opisuje udalosti spred začiatku minulého školského roka nemenovaná učiteľka. "Dokonca, keby som postupovala pri výklade učiva podľa niektorých "odborných výkladov a postupov", asi by som žiakom v hlavách narobila taký zmätok, že by sa pri riešení úloh nenaučili správne postupovať a myslieť logicky," nenachádza na novú sériu školských publikácií pekného slova a ako príklad nám ponúkla päticu príkladov. Jej ceruzkové komentáre hovoria za všetko.
"Nechápem, ako je možné, aby sa stalo, že na prvých 13 stranách pracovného zošita nájde učiteľ hneď 3 neriešiteľné úlohy, pričom nejde o úlohy typu „chytáky“, kde sa vopred predpokladá, že úloha nebude mať riešenie, ale o „klasické“ úlohy, kde sa má žiak po správnom počítaní dopracovať k správnemu výsledku a nie zistiť, že celá úloha je vlastne jeden „veľký nezmysel"," posťažovala sa učiteľka, ktorá očividne nebola ani po roku od vydania reformných učebníc zasvätená do ich sofistikovej podstaty.
Tá vyšla na povrch až po tom, čo sme oslovili autora kritizovaných publikácií. Čo sa teda mali pedagógovia dozvedieť už dávno oficiálnymi cestičkami, sa k nim dostane až teraz. "Podľa novej reformy sa majú žiaci častejšie ako predtým stretávať s úlohami, ktoré nemajú riešenie alebo majú viac ako 1 riešenie. A tu ide o príklad, ktorý nemá riešenie. Žiak môže odpovedať "nedá sa", alebo "neučili sme sa"," šokuje zrejme viacerých učiteľov Pavol Černek.
Následne sme ho požiadali o riešenie príkladov, ktoré pani učiteľka označila za nezmyselné, nevhodné či príliš náročné pre deti 3. ročníka ZŠ. Nech sa páči, toto sú (za iných okolností ťažko "vypotené") výsledky:
"Tu sa žiak priamo vedie k tomu aby nakoniec zistil, že úloha nemá riešenie"
"Neviem, prečo je príklad 53 - 7 nezmyselný, počíta sa 53 - 3 = 50, 50 - 4 = 46 (7 sa rozloží na 7 = 3 + 4)"
"Trojuholník sa môže označiť pomocou jeho vrcholov oboma smermi. V tomto pripade je to 6 možností: PES, ESP, SPE, SEP, EPS, PST, teda v akomkoľvek poradí. To by sa mal žiak dozvedieť od učiteľky"
"Rozlišovať trojuholník od iných útvarov sa učia v materskej škole (bez toho, aby vedeli definíciu). Takže aj tu by žiaci mali vedieť, že to nie je trojuholník a mali by si uvedomiť, čo im na tom vadí: jedna "strana" nie je rovná"
