„To duchovno oslovuje veriacich v tých výškach oveľa viac ako ateistov,“ vysvetľuje horský vodca Pavol Rajtár. Zrejme aj to láka na tatranské vrcholy rehoľné sestry či mníchov z rôznych rádov, ktorých sprevádza počas výstupov.
„V minulých rokoch som takto sprevádzal napríklad rehoľné sestry na Rysy. Nedávno som mal zážitok aj s jedným mladým mníchom, ktorý sa nesmie zobliecť z habitu. Veľmi sympatický mládenec, chcel ísť na Gerlach, tak som mu povedal, že to nepôjde, pretože sa mi zdalo nepredstaviteľné, ako na ten habit dáme úväz. On to však nakoniec akosi poprepchával a nakoniec sme vyliezli na vrchol. Bolo to komické, ale zasa - spomeňme si z minulosti na taliansku kráľovnú Margheritu a jej výstup na Monte Rosa v Alpách, ktorá tam nešla v nohaviciach, ale v krinolíne dlhej až po päty,“ vytiahol perličku z histórie skúsený horský vodca.
Duchovno na niektorých tatranských štítoch ešte viac umocňujú aj vrcholové kríže. Zaujímavosťou však je, že napríklad vo Valiských Alpách v Taliansku sú kríže, ale napríklad v Savojských Alpách sú na každom ťažšom vrchole Madony. „Aj ten najostrieľanejší horolezec sa obráti k Bohu, keď je zle,“ hovorí Pavol Rajtár a dodáva: „Už veľakrát som počul vzdychať aj úplných ateistov: Ó, Bože, pomôž."
