Je to ekologické a lacné, cestujúci sa vďaka lákavej vôni počas jazdy tešia na obed. Zdroj paliva pochádza z reštaurácie priamo v depe železnice, ale aj z okolitých podnikov.
Prvú jazdu ide lokomotíva na naftu, aby sa olej zohrial a potom už celý deň jazdí iba na použitý olej. „Roky sme používali tzv. červenú, zvýhodnenú naftu. Po jej zrušení sme hľadali lacnú náhradu, pretože nie sme dotovaní žiadnymi financiami,“ hovorí Aleš Bílek, riaditeľ Čiernohronskej železnice. S nápadom využívať použitý olej z fritéz prišiel riaditeľov kamarát z Česka, kde takúto pohonnú látku využívajú častejšie. „Je to klasický použitý olej ešte so zvyškami a s kúskami vyprážaných jedál. Olej zohrejeme, následne prefiltrujeme a vlejeme do špeciálnej nádrže v lokomotíve, ktorá je z roku 1968 a familiárne ju voláme Hugo,“ vysvetľuje Bílek s tým, že mašinka jazdí na olej už približne mesiac.
„Je to lacné a ekologické. Reštaurácie nám olej dávajú zadarmo a tiež sú spokojné. Nemusia ho aspoň dávať likvidovať, za čo inak musia platiť,“ dodáva Aleš Bílek, podľa ktorého má fritovací olej nielen farbu, ale aj vlastnosti podobné ako nafta. Na kilometer jazdy minie mašinka podľa počtu vagónov zhruba liter oleja a mesačne minú približne 120 litrov.
