Naopak, vďaka týmto aktivitám vyhľadávajú nové a nové lokality. Najväčším lákadlom sú pre ne otvorené smetiaky - živia sa totiž aj odpadkami.
Samospráva bojuje s havranmi dlhé roky. Z parku pri stanici, kde hniezdila dominantná kolónia, sa ich snažia dostať najrôznejšími fígľami. Od zhadzovania hniezd, plašenia prakmi, dravými vtákmi až po strieľanie. Havran čierny však nielenže v parku ostal, ale rozletel sa aj do ďalších častí mesta. Ochranári napočítali spolu 17 lokalít, kde už majú havrany hniezda. „Upozorňovali sme, že tie aktivity spôsobia, že väčšia kolónia sa začne trieštiť na menšie. To sa aj stalo a problém sa znásobil,“ hovorí Ján Gúgh z občianskeho združenia SOS/Birdlife.
K udomácneniu havranov v meste pomohli aj otvorené kontajnery. „Havrany majú v prírode dôležitú sanitárnu funkciu, likvidujú aj uhynuté živočíchy a preto im nerobí problém živiť sa odpadkami,“ uzatvára odborník. Mesto však chce naďalej pokračovať s reguláciou havraních kolónií. „Vo februári prebehol lov havrana čierneho na základe povolenia Obvodného lesného úradu v Poprade, v januári 2011 sme požiadali o predĺženie výnimky na zhadzovanie hniezd,“ informovala Kristína Horáková z radnice.
