Spolu s českými kolegami strávil v zamrznutom Laponsku tri týždne. Za celý čas spali pod strechou len jediný raz. Najviac roboty mali s vodou, denne jej museli zo snehu natopiť vyše 50 litrov.
Na cestu do Laponska sa Ľuboš Strapec vybral so skúsenými cestovateľmi Jaromírom Hurychom a Jiřím Kubelkom. „Najlepšie sa mi spalo vonku, vo vykopanej jame. V stane sa nadýcha a potom je všetko namrznuté, či už zips, alebo veci,“ vysvetľuje Ľuboš. Celý čas bolo podľa neho od -25 do -30 °C. Problém bol však s každým jedlom. „Museli sme ho veľmi rýchlo zjesť, aby nezmrzlo,“ vraví Žaškovčan.
Veľa práce bolo aj s vodou, topili ju tri hodiny ráno aj večer. Každý zo 16 chlpáčov totiž naraz vypil aj pol litra. „Jazdili sme 6 až 7 hodín denne,“ spomína Strapec. „Príroda v Laponsku je rôzna. Zo začiatku okolo jazier boli brezové lesíky, po dvoch dňoch sme sa dostali na otvorené planiny. Bolo zaujímavé po troch dňoch naraziť na nejakých ľudí,“ spomína. Ľuboš tak ďaleko, 400 km severne za polárnym kruhom, ešte nikdy nebol. „Vybavený som bol dobre, podcenil som iba topánky. Po troch dňoch mi navlhli a zamrzli, boli tvrdé ako lyžiarky,“ dodal.
