Začala jazdiť v roku 1965 a volantom krútila celých 16 rokov. Cestujúci sa pri nej mohli cítiť v bezpečí - bez nehody najazdila 750 000 km.
Energická žena pracovala v prešovskom dopravnom podniku už desať rokov predtým, ako začala šoférovať trolejbusy. „Nastúpila som tam kvôli manželovi, ktorý robil v garážach. Ja som si spočiatku našla uplatnenie ako sprievodkyňa. Tie boli bežnou súčasťou MHD,“ spomína M. Straková. Neskôr si urobila oprávnenie na vedenie trolejbusov. „Vodičák na osobné auto som už mala, tak som si povedala, prečo to neskúsiť... Pri záverečných skúškach mi asi veľmi nedôverovali, lebo som dostala najťažšiu úlohu - vyjsť s trolejbusom z garáže cez úzku bránu. Mala som trochu strach, ale zvládla som to,“ usmieva sa Prešovčanka, na ktorú vodiči spočiatku zazerali.
Jeden kvôli nej dokonca podal výpoveď a prestúpil k taxikárom. „Povedal, že žena-vodička trolejbusu je dehonestácia tohto povolania. Aj iní spochybňovali moje schopnosti. Raz ku mne nastúpil dôstojník a utrúsil poznámku, že ako môže žena šoférovať trolejbus? Tak som otvorila dvere a vyhodila ho so slovami – keď neveríš žene, počkaj si na iný spoj,“ pochválila sa svižná dôchodkyňa, pre ktorú to boli najkrajšie roky života. „Zarábala som 1 700 – 1 900 Kčs (československých korún), teda viac ako väčšina mužov v iných povolaniach. Navyše som mala skvelú robotu. Keby som si mohla vybrať ešte raz, znova si vyberiem túto prácu,“ uzavrela bývalá vodička.
Na týchto jazdila
1965: Prvým trolejbusom Márie Strakovej bola Škoda tr.8. "Už mal len priečne sedadlá, vďaka čomu cestujúci nepadali."
1976: Ako druhý šoférovala trolejbus Škoda tr.9. "Veľmi kvalitný stroj, ktorý sa už nekazil," povedala bývalá vodička.
Nesplnený sen
1982: Škoda tr. 14. Túžila po tom, že bude riadiť aj tento trolejbus, ale zaradili ich do depa až mesiac po ukončení jej kariéry.
