Sériu tragických udalostí v živote iba 26-ročného Erika odštartovala smrť milovaného otca. Žiaľ za najbližším človekom utápal mladý Spišskonovovešťan v spoločnosti poldecákov, ako sám priznáva, smútok nevedel riešiť inak ako alkoholom. Vykúpenie prišlo až v podobe priateľky, ani to však netrvalo dlho. "Umrela na rakovinu kostnej drene. Dúfal som, že sa uzdraví," spomína Erik. Aby toho na ťažko skúšaného muža nebolo málo, smrť mu v krátkej dobe zasadila tretie k.o.
"Mal som veľmi dobrého priateľa a ten umrel tiež. Čakal na transplantáciu srdca, no nedočkal sa. Môj smútok bol natoľko veľký, že som pil čoraz viac, veľa ráz aj sám. Nevedel som si pomôcť," priznáva Erik. V hodine dvanástej zasiahla mama, ktorá vlastného syna poslala na liečenie do Košíc. Až medzi štyrmi stenami Centra pre liečbu drogových závislostí sa ťažko skúšanému Spiškonovovešťanovi uľavilo. "Veľa som tam premýšľal, vyplakal more sĺz, modlil sa a rozprával s Bohom," hovorí Erik, ktorému sa po "pobyte" v košickom zariadení otočil život o 180 stupňov.
"Od odchodu som sa alkoholu nedotkol, mám zamestnanie, krásnu priateľku, s ktorou si plánujeme budúcnosť, som spokojný sám so sebou," teší sa. "Po liečení som sa dať potetovať, presne som vedel, čo tam chcem mať - Ježiša Krista s mottom "Boh je môj ochranca"," nedá na svojho záchrancu dopustiť Erik. Veriaci bol aj pred tým, ako prvýkrát okúsil bolesť zo straty milovaného človeka, úspešná liečba ho v tomto presvedčení len utvrdila. "Pomaly to už budú tri roky, odkedy som prestal piť, a ďakujem Bohu za každý jeden deň bez alkoholu," dodáva konečne šťastný východniar.