Postup je jednoduchý. Napíšete sťažnosť do knihy umiestnenej v každej ambulancií a lekár sa podnetu musí do 30 (alebo 60) dní venovať. Tak by to malo fungovať v Česku. Slováci by sa s takouto možnosťou riešenia svojich problémov súvisiacich s lekármi tiež radi stretli.
Kika by do knihy hneď pripsela jedným zápisom: "Sestrička mi brala krv a podarilo sa jej dvakrát mi trafiť šľachu a raz žilu a aj tak krv zobrať nemohla. Až keď mi tiekli slzy od bolesti, tak ju lekár poslal preč. Potom mi lekár vzal krv v priebehu minúty. Keby to bola mladá absolventka, tak to pochopím, no bola to žena ako päťdesiatky!" Osobnú negatívnu skúsenosť má aj Janka. "Bola som päťkrát na pohotovosti a lekárka mi chcela naordinovať lieky na nervy. Napokon som skončila na jednotke intenzívnej starostlivosti s embóliou pľúc. Nikto z nemocnice si chybu nepriznal a ani sa neospravedlnil," spomína si na svoju skúsenosť Janka.
Niektorí čitatelia, ktorí pracujú v nemocničnom prostredí tvrdia, že aj niektoré slovenské oddelenia a ambulancie mali knihu sťažností, hoci im to zákon. "U nás na pôrodnom bola istý čas na chodbe zavedená kniha sťažností, ale aj pochvál, mamičky tam písali anonymne a pomohlo to, veľa sa zmenilo hlavne v prístupe sestričie. Je to veľký rozdiel,keď som rodila pred 9-timi rokmi a pred 3-mi. A to sú tam skoro tie isté sestričky. Prístup sa dosť zmenil," napísala Katarína. "My na našom oddelení takúto knihu máme už niekoľko rokov. Pacienti sa v nej vyjadrujú k tomu, čo sa im počas liečby páčilo a čo nie a je to celkom podnetné," tvrdí Anna.
Oľga si myslí, že akási evidencia sťažností sú len papierovačky navyše: "Niektorí lekári sa nestíhajú venovať pacientom, nieto ešte nejakej "Knihe sťažností", aj tak by to odflákli. Efektívnejšie je podávať sťažnosti priamo na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou." Čitateľ István si myslí, že kniha sťažností u lekárov je dobrý nápad, no má zádrheľ: "Bolo by potrebné tie sťažnosti aj pravidelne vyhodnotiť a výsledok oznámiť sťažovateľom. Inak to nebude mať žiadny zmysel."
