Nájdu sa medzi nimi aj skutočné „skvosty“. Pozornosť korčuliarov a cyklistov z hrádze púta najmä rodinný dom s vežičkami a fialovými plavákmi. Podľa miestnych ho stavia istý právnik, ktorý sa v ňom plánuje usadiť natrvalo. „Domy na vode“ stoja väčšinou viac ako 100 000 eur.
Idylka pokojného oddychu v lone prírody Jaroveckého ramena je už dávno minulosťou. V chránenom vtáčom území a dunajských lužných lesoch už niekoľko mesiacov vládne čulý stavebný ruch. Najväčšiu pozornosť jednoznačne púta gýčová megastavba s vežičkami, ktorá je dobre viditeľná aj z cyklistickej hrádze. „Majiteľ tam nie je, chodí len zriedka,“ povedali Novému Času robotníci. Jeho meno však nepoznali. „Je to nejaký právnik, keď to dokončia, chce tam normálne bývať,“ prezradili.
Prekrásna príroda sa tak postupne mení na obytnú zónu. „Pribudne tu ešte ďalších 60 hausbótov,“ šokuje robotník. Už teraz ich je pritom v tejto lokalite okolo dvesto.
Rôzne povolenia a stanoviská v súvislosti s budovaním hausbótov vydáva viacero inštitúcií - Slovenský vodohospodársky podnik, Vodohospodárska výstavba, Štátna plavebná správa, Krajský úrad životného prostredia či mestské časti. „K povoľovaniu hausbótov sa naša mestská časť občas vyjadruje, naše stanovisko je však zrejme čisto formálne, pretože, ak sme sa nevyjadrili, súhlas bol udelený,“ povedal Pavel Škodler, starosta Jaroviec pre Petržalské noviny.
Podľa stavu na brehoch Jaroveckého ramena sa zdá, že kontrolu hausbótov tu nevykonáva nikto. Megastaviteľom v prírode nahrávajú aj diery v legislatíve. Hausbót je zákonom definovaný ako plávajúce zariadenie, ktoré nie je určené na opakované premiestňovanie. Ako však môže, či už nesmie vyzerať, si každý staviteľ vyloží po svojom.
