Zriedkavý nález sa podaril strážcovi prírody Petrovi Chraščovi pri obciach Kapoňa a Boťany. Tento vzácny a ohrozený druh vtákov pritom na jeseň migruje na juh Európy.
„Pozorovanie až troch bučiakov bolo úspešné počas pravidelného monitoringu a sčítania vodného vtáctva, ktoré robíme v rámci projektu Life. Výskyt bučiakov u nás v zime zrejme ovplyvnilo teplejšie počasie v jeseni. V Medzibodroží sa nestihlo vytvoriť väcšie množstvo ľadu a vodné plochy tak nezamrzli,“ vysvetlil strážca, ktorému sa podarilo odfotografovať bučiaka zo zhruba 10-metrovej vzdialenosti. Vták mu dokonca aj zapózoval, ked zaujal obrannú polohu so vzpriameným zobákom, lebo cítil nebezpečenstvo.
Všetky tri vtáky, ktoré patria k ohrozenému druhu, objavil na mokradiach na pomerne malej ploche pri Kaponi a Botanoch. „Je možné, že ich tu zimuje aj viac. Sú však dost tažko pozorovatelné, lebo lietajú len vecer pri presunoch za potravou a v priebehu dna sú schované v trstí. Bežne ich prezradí typický zvuk, no platí to len na jar,“ spomenul Chrašc. Jeho nález je o to vzácnejší, že bučiaky v zime skôr ako ich vizuálne pozorovanie či dokonca fotografovanie prezradia stopy v snehu alebo bahne. Pohybujú sa nepozorovane v hustých porastoch, kde sa vďaka hnedému škvrnitému sfarbeniu vhodne maskujú.
Veľký volavkovitý vták žije v hustých porastoch vodných rastlín. Bučiaka prezradí výrazný hlas, ktorým sa ozýva od marca do mája. U nás obýva nížiny do výšky 200 metrov, najvýznamnejším hniezdiskom je oblasť Medzibodrožia. Živí sa rybkami, žabami a hmyzom. V zime sa sťahuje na juh Európy.
