Vystriedal pri tom osem typov autobusov. Najviac mu k srdcu prirástlo prvé vozidlo, ktorým brázdil prešovské cesty - Škoda RTO, ktorú prezývali aj „uhorka“.
„Volali sme ju erteočka alebo uhorka. Riadila sa síce obťažnejšie, ale bola prvá, ktorú mi v podniku pridelili, a na to sa nezabúda,“ vraví J. Oravec, ktorý sa nesťažuje na žiaden autobus, ktorý doteraz riadil. „Sú čoraz bezpečnejšie a to je najdôležitejšie pre mňa aj pre cestujúcich,“ tvrdí šofér, na ktorého sa za 37 rokov u vedenia DPMP nesťažoval ani jediný cestujúci. A to ich odviezol milióny!
„Provokatéri či frustrovaní ľudia, ktorí dávajú najavo svoju nespokojnosť s hocičím, sa v autobuse objavia často. Nesmiete sa však dať vyprovokovať,“ hovorí skúsený vodič, ktorý dokáže nespokojencov umravniť svojím pokojom. Pôvodne vyštudovaný sústružník nemal počas svojej kariéry ani jednu vážnejšiu nehodu.
Spomína si len na jednu kurióznu. „Stalo sa to v roku 1995. V celom Prešove bola poľadovica, cesty ako zrkadlo. Brzdy boli zbytočné. Niektoré autobusy ani nevyšli na cesty. Vtedy som narazil do stĺpa, ale išiel som veľmi pomaly a nikomu sa nič nestalo. Tej havárii sa nedalo zabrániť, vtedy stačilo zaparkovať na kopci a už sa to s vami viezlo,“ s úsmevom zakončil J. Oravec.
