Podľa Jána Gúgha zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko ich ľudia mylne zvyknú považovať za vrany. Havrany sú o čosi menšie, čierno sfarbené a na koreni zobáka majú sivú lysinku. Vrany čierne sú u nás vzácnejšie a majú celý zobák čierny. „Odlíšenie od vrán popolavých je ľahké - tie sú čierno-sivo sfarbené,“ vysvetlil Gúgh.
Hromadný výskyt vtákov v kŕdľoch podľa neho vzbudzuje u ľudí dojem premnoženia. Takýto život však predstavuje stratégiu mnohých vtáčích druhov ako ľahšie prežiť. „V prípade havranov je vo viacerých európskych krajinách badať dlhodobý pokles početnosti a úbytok hniezdnych kolónií. Výnimkou nie je ani Slovensko, kde z poľnohospodárskej krajiny postupne miznú kolónie havranov,“ priblížil.
Tieto krkavcovité vtáky sú všežravé. Okrem hmyzu a červov sa živia zrnami a semenami po žatvách, korienkami, ale v zimnom období aj odpadkami. „Ich hniezdne kolónie a hniezda sú lákadlom pre viaceré vtáky, ktoré si vlastné hniezdo nestavajú,“ poznamenal Gúgh. Kŕdle havranov možno pozorovať po celom Slovensku. Obsadené sú postupne aj tradičné nocoviská vtákov, napríklad na Dunaji pri Bratislave, kde vtáky nocujú v lužných lesoch, kam sa zlietajú z celého okolia mesta.
