Šálky a poháre sú v kaviarni položené na pulte, ktorý je prispôsobený výške telesne postihnutých čašníkov. Odtiaľ si ich naložia na tácku, ktorú si dajú na vozík a nápoje odvezú zákazníkom. Netrvá to dlhšie ako v podnikoch so zdravým personálom.
Do kaviarničky si za krátky čas našlo cestu veľa zákazníkov. Na kávu tam chodia lekári, sestričky aj pacienti. „Chcel som dať ľuďom s telesným postihnutím šancu, aby sa uplatnili aj v oblasti, v akej zvyčajne pracujú len zdraví. Dodáva im to pocit, že hendikep ich nevylučuje zo spoločnosti,“ vysvetľuje Matejka.
„Podnik som mohol otvoriť aj v inej časti Prešova. Cielene som si však vybral nemocnicu, aby aj pacienti videli, že zdravotné ťažkosti nemusia byť neprekonateľné,“ vraví. Čašníci na vozíkoch sú z práce nadšení, aj keď spočiatku mali trému.
„V prvých dňoch sa mi trochu triasli ruky. Je to niečo, čo som doteraz nerobil. Ale teraz sa do práce teším,“ prezradil Arnold Harsányi (34), ktorý dosiaľ nebol zamestnaný. S kolegom Pavlom Labom (46) už tvoria zohratú dvojicu. „Ja som pracoval desať rokov v jednej firme, ktorá zanikla, tak som na osemnásť mesiacov zostal bez práce.
Robota v kaviarni je presne podľa môjho gusta. Je to určite lepšie, ako byť celý deň v domove sociálnych služieb,“ teší sa Labo. Obaja zamestnanci si pochvaľujú, že môžu byť medzi ľuďmi a navyše sa ich príjem, ktorý doteraz tvoril len invalidný dôchodok, zdvojnásobil.
