Navyše môžu v týchto dňoch návštevníci košickej botanickej záhrady vidieť ďalších sto druhov týchto nezvyčajných bylín. Na svete je asi 600 druhov mäsožravých rastlín. „Ľudia z nich však nemusia mať obavy, film o Adele je len fantázia tvorcov. Okrem hmyzu však niektoré strávia aj malú žabku, škorpióna, drobné hlodavce či netopiera,“ uviedol Peter Fridman z botanickej záhrady.
Rastliny sa delia podľa toho, ako svoju korisť dokážu chytiť. „Jednou skupinou sú pasívne pasce, prezývané aj padajúce jamy. Hmyz či hlodavec do nich padne a nevie sa dostať von. Druhým typom sú aktívne pasce, najznámejšie sú mucholapky. Ak na ne korisť pristane a podráždi ich, zatvoria sa,“ upresnil P. Fridman.
Takéto rastliny sa dajú pestovať aj doma, vyžadujú len bežnú starostlivosť. „Kŕmiť ich hmyzom netreba, je to len doplnok. Svoju korisť si nájdu,“ dodáva P. Fridman. Mäsožravými sa stali preto, lebo väčšinou rastú na miestach, kde majú nedostatok živín a tak sa prispôsobili na chytanie hmyzu.
Krčiažnik
Pochádza z tropických oblastí Ázie - Filipín či Malajzie. Patria k najväčším mäsožravým rastlinám. Ich pasce majú od 30 do 50 cm a dokážu uloviť aj žabku, škorpióna, drobné hlodavce či malého netopiera.
Sarracenia
Nenáročná mäsožravá rastlina. Veľké kvety dosahujú výšku až do 1 metra. Rastliny majú aktívne pasce, kalich môže mať 80 až 100 cm. Korisť spadne dnu a nevie sa dostať von. Obdivovala ich aj Zuzana (21) z Košíc.
Mucholapka v akcii
Rastie v juhozápadnej časti USA. Pasce tejto rastlinky sú aktívne, na konci čepele listov sú lapacie zariadenia a pri podráždení citlivých chĺpkov sa uzavrú aj s korisťou.
