Väčšina z nás má bohaté skúsenosti s doručovaním a posielaním listov, balíkov či šekov prostredníctvom Slovenskej pošty. O svoje zážitky v súvislosti s poštami ste sa podelili aj vy.
Čitateľ Jozef mal so Slovenskou poštou doposiaľ len dobré skúsenosti, no prišla jedna negatívna. „Objednal som si tovar z Číny. Celé doručenie trvalo asi 3 týždne, čo je štandardná dĺžka. Balík mi mal prísť na moju adresu, kde bežne dostávam poštu. Poštár ma vraj nezastihol. Nanešťastie balík v priebehu jedného alebo dvoch dní na pošte poslali späť do Číny,“ opisuje svoju skúsenosť Jozef. Oceňuje však snahu pracovníkov na telefonickom helpdesku. Usilovali sa balík, ktorý poslali späť, zastaviť. Nepodarilo sa to a nešťastný Jozef musel čakať ďalších 6 týždňov, kým sa balík dostal do Číny a späť na Slovensko.
Kristíne prekáža to, že niekedy sa poštári ani neusilujú adresáta zastihnúť a jednoducho do schránky iba vložia žltý lístok a čakajú, že si príde pre zásielku adresát na poštu sám. „Bola som na materskej dovolenke, takže som väčšinu času trávila doma. Náš pán poštár mi nikdy balík nepriniesol až domov. Vždy som musela ísť pred panelák, hoci máme výťah. Poštár sa stále vyhováral, že má toho veľmi veľa,“ hovorí Kristína. „Raz som synovi objednala tenisky. Ani po dvoch týždňoch sme tovar nedostali. Na pošte som zistila, že zásielka vraj bola prebraná, no podpis chýbal,“ spomína čitateľka. Doručovateľa, ktorý bol za nedorozumenie zodpovedný, odvolali z dovolenky, aby balík našiel. „Našiel ho niekde vo svojom aute. Znova však iba zazvonil a donútil ma, aby som si pre balík prišla pred panelák, lebo má vraj zle zaparkované auto!“ uzatvára skúsenosť s neochotným poštárom Kristína.
Podobne znie aj skúsenosť ďalšieho z vás. „Raz som poštára pristihol, ako mi do schránky strká žltý lístoček a tvári sa, že ma nezastihol, namiesto toho, aby mi balík doručil normálne. Na otázku, či mi balík dá, odpovedal, že ho ani so sebou nemá,“ tlmočí svoj problém so Slovenskou poštou čitateľ. Negatívna skúsenosť s doručením balíka sa mu prihodila ešte raz: „Objednal som si lampu. Balík vážil okolo 11 kg. Hoci som si za poštovné poriadne priplatil, pre balík som si musel ísť na poštu sám,“ opisuje svoj zážitok. „Dokonca som si balík sám vyniesol z priestorov, kde balíky uskladňovali, keďže pani poštárka mi povedala, že je veľmi ťažký a ona sa s nim naťahovať nebude,“ spomína nespokojný čitateľ.
Opačnú skúsenosť s ochotou poštárov má Katarína z Bratislavy. „Keď som bola dieťa, mali sme veľmi milého poštára, ktorému nerobil problém doručiť balík z Budapešti, na ktorom bolo iba priezvisko mojej mamy a názov mesta,“ chváli doručovateľa čitateľka. Niekedy to zásielkam trvá dlhšie, než by sme čakali, alebo dokonca nedorazí vôbec. To potvrdzuje aj Braňo: „Pred dvomi rokmi som poslal pohľadnicu z Oravíc do Nového Mesta nad Váhom. Napriek tomu, že adresa bola určite správna, tak ešte stále nedorazila. Dúfam, že sa takéto veci stávajú len zriedka.“