Pri prechádzke k najvyššiemu tatranskému vodopádu pichne pri srdci nejedného milovníka prírody. V západnej časti našich veľhôr, na kopcoch v Tichej a Kôprovej doline, kde ochranári zakázali ťažit kalamitné drevo, je cintorín vyschnutých stromov.
„Je to pohľad na zaplakanie. Rojeniu lykožrúta nezabránilo ani tohtoročné chladné letné počasie,“ krúti hlavou Lenka Burdová zo Štátnych lesov TANAP-u. Podľa štatistík lesníkov tam v porovnaní s vlaňajškom pribudlo takmer 20-tisíc stromov zničených lykožrútom.
„Od roku 2007, keď bolo územie Tichej a Kôprovej doliny vyhlásené zelenými aktivistami za Územie chránené občanmi, evidujeme takmer 200-tisíc odumretých stromov na ploche presahujúcej 600 hektárov! Je to najmä na území, ktoré nebolo vetrovou kalamitou vôbec zasiahnuté a to je zarážajúce,“ pokračuje Burdová.
Lykožrút podľa nej nenávratne poškodil zachované limbové smrečiny, ktoré napríklad v oblasti tvorili najväčší a najzachovalejší komplex pralesovitých lesných formácií v TANAP-e. Ochranári, naopak, bohorovne tvrdia, že lykožrútová kalamita sa skončila už pred troma rokmi.
„Pod suchármi už vykúkajú mladé stromčeky a to je nový život, nový les,“ vyzdvihol význam zastavenia ťažby v dolinách ochranár Erik Baláž z EKOfóra.
Útoku tisícok lykožrútov strom podľahne
Lykožrút smrekový patrí do čeľade nosáčikovitých dorastá do veľkosti 4 - 5,5mm. Živí sa lykom, ktoré zaisťuje transport vody a živín v strome. Smrek sa dokáže brániť tak, že lykožrúta zavalí miazgou, ktorá ho doslova prilepí a votrelec zahynie. Zdravé kusy dokážu odolať náletom mnohých lykožrútov.Pokiaľ však nastane kalamita a na strom útočí niekoľko tisíc lykožrútov, neubráni sa ani odolnejší jedinec. Strom začne vysychať a nakoniec uhynie.
