Život v dedine sa však nezastavil. Ľudia sa sobášili, rodili sa deti a krstili ich. Farský úrad na niektoré tieto obrady začal využívať dom smútku. Prvé dieťa, ktoré v ňom farár pokrstil, bola jeho vlastná dcérka.
Obec Krpeľany (okr. Martin) sa dnes môže popýšiť krásnym novým kostolom. Chrám s moderným skleneným oltárom a pôsobivým krížom vysvätili v júni tohto roku. Život veriacich v prevažne evanjelickej obci však fungoval aj pred jeho dokončením. „Na svadby sme využívali kostol v neďalekej obci Turany a nedeľné služby Božie sme mali väčšinou v dome smútku,“ prezradil evanjelický farár Pavel Tomka (38), ktorý s týmto nápadom prišiel .
Dom smútku využíval na krstenie detí. Ako prvú v ňom pokrstil vlastnú dcérku. „Potom tam boli aj ďalšie krsty. Myslím, že ide o zvyk. Krpeľanci si zvykli, že niektoré obrady mávali v dome smútku,“ dodal. Farár v tom paradox nevidí, dom smútku radšej nazýva domom nádeje.
Rovnako zmýšľa aj Daniela Hajasová (29). Jej mladší synček Jakubko (3) bol tiež pokrstený v dome smútku. „Vtedy sme v obci kostol nemali, preto sme v tom problém nevideli. Pri viere nie je dôležité miesto, ale skutočnosť, že dieťa odovzdáme pánu Bohu,“ povedala Da niela. Rodina poverčivá nie je, krst na mieste, kde sa inak lúči so zosnulými, ich synčekovi smolu nepriniesol. „Je taký istý ako iné deti, živý a hravý,“ zasmiala sa mamina.
