Nepohrdne ovocím, zeleninou a dokonca ani kvetmi. Svoje o tom vie aj Mikuláš Grecula, ktorý je predsedom jednej z trebišovských záhradkárskych osád. „Tento rok zjari sa tu slimáky neukazovali až počnúc júnom. Teraz ich je enormne veľa, no problémy s nimi zaznamenávame už asi štyri roky dozadu,“ poznamenal. Ako dodal, záhradkári aplikujú na plodiny rôzne prostriedky ako prevenciu, no proti nevítanému hosťovi sú málo účinné.
„Ľudia na to používajú soľ, piliny, škrupiny z vajíčok či popol. Až tak veľmi to však nepomáha. Slimák to prelezie a k tej úrode sa dostane tak či tak,“ povedal Grecula. Premnožení škodcovia sa podľa jeho slov vyskytujú vo viacerých regiónoch Slovenska. „Proti tomuto nejaký predátor nie je prirodzený, čiže slimák sa zatiaľ šíri, respektíve rozmnožuje bez nejakých prekážok.“
Zároveň dodal, že táto problematika má celoslovenský charakter a záhradkári ju sami vyriešiť nedokážu. „Chemicky je to dosť drahé a zároveň nestačí, keď si tu jeden človek ošetrí svoju záhradu, ale jeho sused nie. Keď niečo nepríde z výskumu alebo štátom podporovaná akcia na ničenie týchto živočíchov, tak si s tým záhradkári ani bežní ľudia neporadia,“ konštatoval Grecula.
Záhradkári na Zemplíne sa tak musia pri pravidelných návštevách svojich záhrad venovať okrem zberu vypestovanej úrody aj pravidelnému zberu slimákov. Je to aj prípad 88-ročnej Margity Vaculínovej. „Máme ich veľa, odstraňujeme ich každý deň, pretože nám robia škodu. V záhrade sa s nimi stretávame hlavne k večeru,“ uzavrela dôchodkyňa.
