Čitateľka Martina (36) sa s nami podelila o zážitky z cesty lietadlom do Turecka a späť. "Dovolenka v Turecku bola výborná - krásne more, slniečko, služby, čistota, strava, všetko vynikajúce. Problémom bola letecká spoločnosť. Pri odlete do Turecka sme mali oneskorenie 8 hodín – nikto nepovedal prečo, jednoducho namiesto o 18. hodine sme odleteli o 1.35 v noci. Návrat domov bol ešte horší. Približne 20 minút pred pristátím na letisku v Bratislave sa začala hrôza. Kvôli búrke a silnému vetru lietadlo zasiahli silné turbulencie – kývali sme sa, striedavo klesali a padali akoby vo vzduchoprázdne. Trvalo to dlho, nikto nám z posádky nič nepovedal. V lietadle bola tma, bolo počuť vzlyk, stony, výkriky strachu, deti sa báli. Po nekonečných minútach šialeného trasenia sme zase vystúpili do výšky a keď sa lietadlo upokojilo, letuška oznámila, že pre zlé poveternostné podmienky pristaneme v Brne," povedala Martina.
Po pristáti, ktoré cestujúci ocenili potleskom, začali ďalšie problémy. "Pol hodinu nás držali na letisku v lietadle. Potom nás odviedli do haly letiska, kde sme ďalšiu hodinu a pol čakali. Od verzie, že z Bratislavy pošlú autobus, až po verziu, že lietadlo poletí ďalej. Po stresujúcom zážitku z letu však už cestujúci nechceli nastúpiť opäť do lietadla. Žiadali sme, aby nám dali batožinu. To však na letisku najprv nemal kto urobiť. Prvý let bol až ráno o piatej a neboli tam vykladači kufrov ani colníci. Navyše nám oznámili, že rozhodnutie, či vyložia kufre, môže dať len pilot.
A tak približne 200 cestujúcich čakalo bez možnosti občerstviť sa. Všetko bolo zatvorené, okrem WC. Automaty boli na české koruny, ktoré nikto nemal... Mnohí si medzičasom zavolali známych a príbuzných zo Slovenska, avšak nemohli vyjsť von z letiska. Až na naliehanie cestujúcich, že viac nepoletíme, dali pokyn vyložiť kufre. Podľa môjho názoru väčšina z cestujúcich tak skoro do lietadla nesadne," uzavrela Martina.
