Prišli autami, autobusmi, vlakmi, ale aj peši z rôznych kútov Slovenska. Ich cieľom bolo zúčastniť sa na bohoslužbách, ktoré prebiehali nepretržite od sobotňajšieho popoludnia až do nedeľňajšieho predpoludnia. Niektorí však Mariánsku púť pochopili aj ako možnosť, aby si privyrobili.
Pútnici prichádzali do Levoče z každej svetovej strany. Mladí Košičania vyrazili v piatok ráno, aby boli v Levoči v sobotu podvečer. „Je to zážitok a neľutujeme, že sme sa vydali na pochod,“ zhodli sa, keď prechádzali obcou Klčov a do cieľa cesty im chýbalo ešte 10 km.
Našli sa aj takí, čo peši prekonali až 120 km. „Prišli sme z Dolného Kubína. Putovali sme od stredy do soboty. Je tu úžasná duchovná atmosféra, vychutnávame si to. Náš pochod mal veľký zmysel,“ tešili sa Eva (17) so Zuzanou (21), ktorým neprekážal ani drobný dážď a na Mariánskej hore sa pred ním schovávali pod spoločným pršiplášťom. Noc prečkali v škole.
Množstvo pútnikov však stanovalo priamo na mieste pri Chráme Navštívenia Panny Márie a zúčastnili sa i na nočných bohoslužbách. Odhaduje sa, že na Mariánskej hore sa počas víkendu vystriedalo viac ako 500-tisíc ľudí. To využil i Mestský úrad Levoča, ktorý uzatvoril všetky uličky a za každé odparkované auto vyberači inkasovali po 2 eurá.
Pútnikov sa snažil upútať aj zdravotne postihnutý muž. Presviedčal ich, aby mu prispeli na nové protézy a každému, kto tak urobil, zašepkal že Boh ho za to bude milovať. Darilo sa aj predavačom suvenírov s vyobrazením svätých, ich stánky obliehali desiatky kúpychtivých ľudí. Púť vyvrcholila v nedeľu o desiatej predpoludním slávnostnou svätou omšou.
OD 14. STOROČIA
Tradícia Mariánskej púte siaha až do 14. storočia. V roku 1311 ju založili františkánski mnísi. Ľudia do Levoče prichádzali aj za vlády komunistov, keď im za účasť na púti hrozili sankcie. Mariánska hora najväčšiu návštevnosť zaznamenala v júli 1995, keď na púť za účasti pápeža Jána Pavla II. prišlo až 650-tisíc ľudí.