Ich pôvod siaha do 18. storočia a do dnešného dňa sa v ich rodostrome nachádza 472 mien. „Zhromaždiť všetkých Staškovcov do jedného by však bola nadľudská úloha,“ uviedol Róbert Staško, jeden z organizátorov stretnutia rodu.
Len dvojmesačný Vladko Staško bol stále na rukách svojich rodičov Vladimíra (32) a Magdalény (24). „Možno si raz bude prezerať svoju fotografiu z prvého podujatia, keď sa Staškovci zase po rokoch stretnú,“ povedali rodičia benjamínka.
Ján Štroncer už má úctyhodných 83 rokov. „Keď som sa k Staškovcom priženil, mal som 13 švagrín a švagrov. Spočiatku som mal problém zapamätať si kto je kto. Teraz aspoň viete, prečo je to taká rozvetvená rodina,“ usmieval sa J. Štroncer.
„K organizácii stretnutia ma inšpiroval neúspech otca, ktorý sa o podobnú akciu usiloval pred niekoľkými rokmi. Povedal som si, že ja to dotiahnem do konca. Zhromaždil som aspoň tretinu rodu. Bola to poriadna fuška,“ povedal jeden z organizátorov Róbert Staško (42).
Najdlhšiu cestu do Ľubotíc museli merať Lauensteinovci, ktorí bývajú v 1 400 km vzdialenom švajciarskom Neuchateli. „Spojili sme si príjemné s užitočným. Deťom ukážem krajinu, odkiaľ pochádzam, a môžem sa aj porozprávať so svojimi príbuznými,“ uviedla Lucia Lauenstein, rodená Stašková (34). Jej deti, zľava: Ema (5), Vilma (3) a Ján (7) budú mať určite na čo spomínať.
O spokojnosť účastníkov stretnutia sa starala Jana Krajčiová (57). „Nápad so stretnutím rodu Staškovcov sa mi od prvej chvíle zapáčil. Chcela som k nemu prispieť svojím dielom a bádala som v archívoch, aby sme dokázali zhromaždiť čo najväčší počet členov našej rodiny,“ vysvetlila J. Krajčiová.