Niektorým môže pripadať ako nadávka, no ona tvrdí, že jej neprekáža. Práve naopak, podľa nej bolo za jej mladosti v dedine celkom bežné. Zvláštnosťou sa stalo, až keď všetky jej menovkyne vymreli a s nezvyčajným menom zostala sama.
Za svoje meno sa nehanbí! "Kedysi bolo toto krstné meno v našej dedine bežné. Všetky jeho nositeľky však už zomreli, a tak som zostala jediná Kunikunda v Novej Ľubovni a podľa toho, čo viem, tak nikto na Slovensku sa už rovnako nevolá," vraví pani Kunikunda, ktorá celý život pracovala ako chyžná či práčka. Kolegovia v robote ju skrátene volali Kunda. "Začuli to hostia z Čiech a chceli ma preto vidieť, zdalo sa im to veľmi smiešne. Mne to však neprekážalo, i keď viem, čo to slovo u nich znamená," vraví usmievavá žena, ktorá už ovdovela. "S manželom Martinom sme sa poznali odmalička. Mali sme sa nesmierne radi. Volal ma Kunduša moja," prezrádza K. Kmečová, ktorá vychovala dvoch synov.
Ako vzniklo toto meno?
Krstné meno Kunikunda vzniklo pravdepodobne poslovenčením starého nemeckého mena Kunigunda (kunni – boj, gunt – rod). Kunigundy majú podľa rozšíreného slovenského kalendára meniny 3. marca.
