Po spovedi vodiča, ktorý vozil opatrovateľky do Rakúska, sa ozvali aj samotné ženy, ktoré využívajú takúto prepravu. Podľa nich je len otázkou času, kedy príde k ďalšej takej tragédii, ako pred časom, keď v Rakúsku pri autonehode zahynul mladý pár.
Šarlota je opatrovateľka, pracujúca v Rakúsku a pozná opatrovateľky, ktoré chodia taxíkmi. „Je mi ľúto, čo sa v poslednom čase stalo, sú to zbytočne vyhasnuté životy a niekto, kto má z toho zisk, zarába na životoch opatrovateliek,“ píše Šarlota. Podľa nej vodiči robia trasy Rakúsko - Nemecko – Švajčiarsko nonstop. „Ja osobne som vždy cestovala vlakom a autobusom kvôli tomu, že strašne rýchlo jazdili tieto taxíky, nezastali a ani všetky veci vám nie vždy zobrali a okrem toho vybrali peniaze bez dokladu,“ podelila sa o skúsenosť profesionálna opatrovateľka.
Aj Daša pracuje ako opatrovateľka a z jej výpovede až behajú zimomriavky po chrbte. V Rakúsku pracuje cez tamojšiu agentúru, ktorá má zazmluvneného prepravcu zo Spišskej Novej Vsi. „Máme v zmluve, že sme povinní využívať iba tohto a žiadneho iného, inak by sme prišli o ponuku,“ píše Daša. Zmluva sa podpisuje vopred a po zaplatení poplatku 430 eur, takže si každý rozmyslí a radšej podpíše. „Bolo jasné, že ide o tvrdý biznis bez ohľadu na životy mužov a žien. Cestovali sme ako sardinky, premiestňovali nás na benzínových čerpadlách do iných áut, pozabúdali či povymieňali batožiny, už len cesta do práce bola stres,“ opisuje Daša strasti opatrovateľky. „Vodiči zaspávali od únavy. Pomáhali sme im, ako sa dalo: rozprávali sme sa, žiadali zastaviť, nech si pospia, tie, čo mali vodičáky, sa ponúkli, že vodiča na chvíľu vymenia... Celý čas sme sledovali vodiča a modlili sa, nech nezaspí. Jeden začínajúci šofér sa psychicky zrútil, zastal a plakal, že nemôže ďalej,“ pokračuje v opisovaní hrozných skúseností Slovenka. Podľa nej vodiči jazdili 120 km/hod aj viac, niekedy nemali na benzín a opatrovateľky sa museli vyzbierať. „Nefungovali im navigácie, museli sme sa pýtať ľudí, kadiaľ ísť a vodiči ani nerozumeli nemecky. Veľa opatrovateliek upozorňovalo na toto na rôznych internetových fórach, ale nikoho to nezaujímalo. Možno práve tragédia otvorí oči aj zodpovedným kontrolným úradom, ktoré majú možnosť, právo aj povinnosť poučiť opatrovateľky o ich právach,“ dodáva Daša.
Dušan vidí problematiku riskantnej prepravy opatrovateliek z iného uhla. „Na základe vlastných skúseností viem, že opatrovateľky si za to môžu samé. Do práce sa dajú prvýkrát zaviesť renomovanou firmou. Nechajú si vystaviť potvrdenku o zaplatení cesty, napríklad 50 eur, ktorú im rodina preplatí. Potom zavolajú zúfalcovi na východné Slovensko, ktorý ich rád odvezie za 20 eur až na hranice s Ukrajinou. Získajú tak 30 eur!“ vraví Dušan o svojej skúsenosti a pokračuje. „Ďalším dôvodom, prečo sú opatrovateľky ohrozené na živote, je spôsob cestovania. Tieto dámy vodiči z východu naučili, že ich chodia vyzdvihnúť takmer do postele. Napríklad cesta zo Žiliny do Viedne trvá 3 hodiny. Ak pôjdem vyzdvihnúť zákazníčku do Turzovky, Rajeckých Teplíc a do Martina, cesta bude trvať 7 hodín. Ak sa stretnú v Žiline, všetky budú cestovať 4 hodiny,“ radí opatrovateľkám a prepravcom náš čitateľ.